Jazykoveda a Slovné druhy

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča agile (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.12.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 560 slov
Počet zobrazení: 2 449
Tlačení: 89
Uložení: 50

Jazykoveda

Jazykoveda (lingvistika) – je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním a opisovaním jazyka, jeho používaním a jazykovými produktmi. Moderná jazykoveda konštatuje, že jazyk existuje na dvoch úrovniach:

  • na úrovni abstrakcie ako ideálny systém, kód (jazyk)
  • na úrovni konkretizovanej, t. j. na úrovni textu (reč)

Jazyk – sa vnútorne člení na jednotlivé čiastkové systémy, tzv. jazykové roviny. Rozoznávame:

  • zvuková rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vytvára zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
  • významová (lexikálna) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor pomenovacích jednotiek jazyka
  • tvarová (morfologická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa obmieňajú tvary slov vo výpovediach
  • skladobná (syntaktická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami a realizuje sa skladanie slov do viet a viet do textov

Morfológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá gramatickými kategóriami

Slovné druhy

Slovo má lexikálny význam (pomenúva osoby, javy a veci) a gramatický význam – pomocou gramatických kategórii vytvára vzťah s inými slovami vo vete.

Slovné druhy delíme na:

  • plnovýznamové slovné druhy
    • podstatné mená
    • prídavné mená
    • zámená
    • číslovky
    • slovesá
    • príslovky
  • neplnovýznamové slovné druhy
    • predložky
    • spojky
    • častice
    • citoslovcia

Podstatné mená – Substantíva

Podstatné mená sú plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa). Pomenúva osoby (otec, Jano), zvieratá (mačka, pes), rastliny (kvet), veci (plot), vlastnosti (múdrosť), deje (kosba) a vnútorné stavy človeka (láska, bezmocnosť). Vo vete plnia väčšinou funkciu predmetu a podmetu.

Rozdelenie podstatných mien:

  • konkrétne (žena, stôl)
  • abstraktné (žiaľ, nádej)
  • všeobecné (dom, pero)
  • vlastné (Ondrej, Bytča)
  • životné (Peter, kolega)
  • neživotné (dom, koberec, stôl)
  • pomnožné – majú len gramatické tvary množného čísla hoci pomenúvajú jenu vec (nožnice, nohavice, pľúca)
  • hromadné – majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú viac vecí toho istého druhu (lístie, riad, mládež)
  • látkové – majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú látku bez ohľadu na jej množstvo (voda, sneh, cukor)

Skloňovacie vzory podstatných mien

Mužský rod

  • Chlap – zakončené na spoluhlásku a samohlásku – o (Peter, zajac, dedo) - životné
  • Hrdina – zakončené na samohlásku – a (starosta, kolega, sudca) – životné
  • Dub – zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, prach)
  • Stroj – zakončené na mäkkú spoluhlásku (koberec, meč, žiaľ)
  • Kuli – skloňujú sa cudzie životné všeobecné aj vlastné mená zakončené na –i, -í, -y, -e, -é, -ä (Goethe, abbé, pony)

Kuli:

N kuli kuliovia

G  kuliho kuliov

D kulimu kuliom

A kuliho kuliov

L  o kulim o kulioch

I kulim kuliami

 

Ženský rod

  • Žena – posledná spoluhláska v slove je tvrdá alebo obojaká (ihla, kniha, ryba), slová zakončené na samohlásku
  • Ulica – posledná spoluhláska v slove je mäkká (Naďa, spálňa, koža), slová zakončené na samohlásku
  • Dlaň – v G sg. a v N pl. je –e ( báseň, pieseň)
  • Kosť – v G sg. a v N pl. je –i , najmä abstraktné podstatné mená (radosť, bolesť)
  • gazdiná – slová zakončené na –á, utvorené od podstatných mien mužského rodu (kráľovná, švagriná, šľachtičná)

Gazdiná

N gazdiná gazdiné

G gazdinej gazdín

D  gazdinej gazdinám

A  gazdinú gazdiné

L o gazdinej o gazdinách

I gazdinou gazdinami

Skloňovanie slova pani

Ak stojí samostatne, skloňuje sa. Ak sa spája podstatné meno s nejakým menom (napr. pani učiteľka). tak je slovo pani nesklonné.

N pani panie

G panej paní

D panej paniam

paniu panie

L panej o paniach

paňou s paniami

Stredný rod

  • Mesto – zakončené na – o (kúzlo, pero, sídlo)
  • Srdce – zakončené na – e (líce, pole, more)
  • Vysvedčenie - zakončené na –ie (lístie, umenie, zdravie)
  • Dievča – zakončené na –a/-ä zvyčajne ide o pomenovanie mláďat alebo expresívne pomenovania (mača, dieťa)

Prídavné mená - Adjektíva

Plnovýznamový druh. Ohybný slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb (dobré dievča), zvierat (poslušný pes), vecí (pevný plot), prírodných a spoločenských javov (prírodná katastrofa), a príslušnosť k nejakej osobe, zvieraťu, veci (otcov kabát).

Rozdelene prídavných mien:

  • vlastnostné
    • akostné (dobrý, múdry) dajú sa stupňovať
    • vzťahové (kovový, sobotný), nedajú sa stupňovať
  • privlastňovacie – nedajú sa stupňovať (sestrina, líškin, synov)

Druh stupňovania pri akostných prídavných menách

  • pravidelné – pri stupňovaní sa nemení základ slova napr. smelý, smelší, najsmelší
  • nepravidelné – pri stupňovaní sa mení základ slová (dobrý – lepší – najlepší, zlý – horší – najhorší, pekný – krajší – najkrajší, veľký – väčší – najväčší, malý – menší – najmenší)

Skloňovacie vzory prídavných mien

  • pekný – vzor pre akostné a vzťahové prídavné mená, v ktorých je posledná spoluhláska v slove tvrdá alebo obojaká (dobrý, zelený)
  • cudzí – vzor pre akostné a vzťahové prídavné mená, v ktorých je posledná spoluhláska v slove mäkká (svieži, budúci)
  • páví – vzor pre privlastňovacie prídavné mená, ktorými privlastňujeme celému živočíšnemu druhu (líščí, hisí), vzore páví prichádza k porušovaniu pravidla o rytmickom krátení
  • otcov/matkin – vzor pre privlastňovacie prídavné mená (Petrov, Hviezdoslavova)

Zámená – Pronominá

Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh. Zámená majú schopnosť zastupovať iný slovný druh, najčastejšie podstatné mená (otec píše – on píše) a prídavné mená (on je sebavedomý – on je už taký) ale aj číslovky a príslovky.

Druhy zámen:

  • osobné
    • základné (ja, ty , on, ona…)
    • privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš…)
  • zvratné
    • základné (seba/sa)
    • privlastňovacie (svoj)
  • ukazovacie ( ten, tá, to, tí, tento, onen…)
  • opytovacie (kto, čo, aký, ktorý, koľký, kedy, kde…)
  • vzťažné (kto, čo , ktorý, čí)
  • vymedzovacie (sám, samý, každý, ten istý…)
  • neurčité (dakto, niečo, ktosi, bársčo…)

Číslovky – Numeráliá

Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú počet a poradie osôb, zviera, vecí, dejov a vlastností.

Druhy čísloviek:

  • základné (jeden, štyri)
  • skupinové (štvoro, dvoje)
  • radové (prvý, štvrtý)
  • druhové (dvojaký, štvorako)
  • násobné (dvakrát, päť ráz)
  • zlomkové (tretina, štvrtina)

Slovesá - Verbá

Pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat a podobne. Vo vete sú najčastejšie prísudkom.

Slovesá majú:

  • určitý tvar dajú sa určiť slovesné gramatické kategórie
  • neurčitý tvar nedajú sa určiť slovenské gramatické kategórie, patria tu:
    • neurčitok (volať)
    • prechodníkv 3. osobe množného čísla prítomného času sa pridá –c (volajúc)
    • činné príčastie prítomné tvorí sa od nedokonavých slovies, k 3. osobe množného čísla v prítomnom čase sa pridá –ci (volajúci)
    • činné príčastie minulé tvorí sa od dokonavých slovies tak, že sa od tvaru neurčitku odoberie prípona –ť, a pridá sa prípona – ený, -ená, - ené, -tý, -tá, té (nesený, volaný, siaty)
    • slovesné podstatné meno tvorí sa od základu trpného príčastia príponou –ie (volanie, nesenie, siatie)
  • jednoduchý tvar je vyjadrený jedným slovom (prídu, sedíme)
  • zložený tvar je vyjadrený viacerými slovami (chcem prísť, boli by sme sedeli, budem čítať)
  • sú zvratné súčasťou ich tvarov je vždy zvratné zámeno (učiť sa, budem sa učiť, učila som sa)
  • sú nezvratné súčasťou ich tvarou nie je zvratné zámeno (čítať, budem čítať, čítala som)
  • plnovýznamové – samy o sebe vyjadrujú nejaký dej alebo stav
    • činnostné – vyjadrujú činnosť, dej (Mama pečie koláč.)
    • stavové – vyjadrujú stav, v ktorom sa niekto alebo niečo nachádza (Otec starne.)
  • neplnovýznamové – samy nemajú úplný lexikálny význam, ten nadobudnú až v spojení s plnovýznamovým slovesom (chcieť spievať, začínať kresliť)
    • modálne slovesá – vyjadrujú vôľu, chuť, chcenie, schopnosť alebo nevyhnutnosť konať (chcieť, musieť)
    • fázové slovesá – vyjadrujú jednotlivé fázy priebehu deja (začínať, zostať, prestávať)
    • sponové slovesá – vyjadrujú v spojení s plnovýznamových slovesom jeho platnosť stavu (bude najlepší, stane sa lekárom)
    • limitné slovesá – v spojení s neurčitkom plnovýznamového slovesa vyjadrujú hraničný stav, ktorý sa nedosiahne (išlo mu srdce vyskočiť z hrude – ale nevyskočilo)
  • predmetové – vyjadrujú činnosť, ktorá vychádza od činiteľa a zasahuje nejaký objekt (čítať knihu, hovoriť o prírode)
  • bezpredmetové – vyjadrujú činnosť, ktorá zasahuje subjekt (Jano beží)
  • prechodné slovesá – viažu sa s bezpredložkovým akuzatívom, je pri nich priamy predmet (čítať knihu)
  • neprechodné slovesá – viažu sa s iným pádom ako s bezpredložkovým akuzatívom a nominatívom, je pri nich nepriamy predmet (hovoriť o prírode)
  • majú činný rod – predmet vykonáva dej (Murári stavajú dom.)
  • trpný rod – predmet je dejom zasiahnutý, môže mať:
    • opisnú formu (Dom je stavaný.)
    • zvratnú formu (Dom sa stavia)
  • určuje sa dokonavý vid – vyjadruje sa nimi ukončený priebeh deja
  • nedokonavý vid – vyjadruje sa nimi neukončený priebeh deja

Príslovky – Adverbiá

Vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek (čítal zreteľne, málo známy).

Druhy prísloviek:

  • miesta – dole, hore
  • času – včera, dnes
  • príčiny – preto, zato
  • spôsobu – zle, dobre

Odpovedajú na otázky Kde? Kedy? Prečo? Ako?

Predložky – Prepozície

Vyjadrujú predmetové, príslovkové a prívlastkové vzťahy.

Druhy predložiek:

  • podľa pôvodu
    • prvotné – sú vždy len predložkami, nemôžu byť iným slovným druhom (pred, po, pri, s, z)
    • druhotné – v prvom význame sú to príslovky či častice alebo pochádzajú z iného slovného druhu (okolo, hore, uprostred, vďaka)
  • podľa zloženia
    • jednoduché predložky – 1 predložka (s, k, do)
    • zložené predložky – z viacerých predložiek (popod, popred, pomedzi, namiesto)

Dochádza aj k vokalizácii predložiek.

Spojky – Konjunkcie

Sú slová, ktorými sa spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí.

Druhy spojok:

  • priraďovacie – spájajú rovnocenné slová alebo vety
    • zlučovacie – a, i aj, ani, či
    • stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj
    • odporovacie – ale, no, a
    • vylučovacie – alebo, buď, buď – buď
    • dôvodové – veď, však, aj tak, i to, predsa, či
    • dôsledkové – preto, zato, tak teda, tým, potom, a preto, a za to
  • podraďovacie
    • vlastné – keď, aby, že, pretože
    • spájacie výrazy – kto, ktorý, aký, čí, ako, kde

Častice - Partikuly

Sú slová, ktorými hovoriaci nadväzuje na známy text alebo situáciu, pričom vyjadruje svoj postoj k tomu, o čom hovorí.

Druhy častíc:

  • uvádzacie – stoja pred slovom, ku ktorému hovoriaci vyjadruje vlastný postoj
    • pripájacie
    • pobádacie
  • vytyčovacie – stoja na začiatku vety a vyjadrujú postoj hovoriaceho k celej výpovedi
    • vysvetľovacie
    • hodnotiace
    • zdôrazňovacie

Citoslovcia – Interjekcie

Sú slová, ktoré vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky.

Druhy citoslovci:

  • podľa toho, čo vyjadrujú
    • vlastné – vyjadrujú emócie (au, fuj, ach…)
    • zvukomalebné (onomatopoje) – napodobňujú zvuky prírody alebo predmetov, ktoré zhotovil človek (kvá, mú, krá –krá)
  • podľa pôvodu
    • prvotné – môžu byť len citoslovcom (jaj, juj, och)
    • druhotné – utvorené zo slovies (hybaj), utvorené z podstatných mien (beda)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033