Syntax a syntagma

Syntax, syntagma

Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá skúma ako sa zo slov skladajú vety a z viet text

• základnou jednotkou syntaxu je syntagma
• najväčšou jazykovou jednotkou je text
• minimálnou jednotkou je vetný člen
• základnými jednotkami textu sú vety a slová
• spájaním slov do viet a viet do textov sa zaoberá skladba – syntax

Vetný sklad – syntagma je spojenie dvoch plnovýznamových slov vo vete. Vetným skladom je len také spojenie plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.

Vetným členom je plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamovým slovom vo vete vytvára vetný sklad.

Veta – syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a zvukovo uzavretá

Klasifikácia viet:

• podľa obsahu
  • oznamovacia veta
    • je bezpríznaková, môže sa využívať vo všetkých jazykových štýloch
    • v odbornom a administratívnom štýle je zvyčajne len oznamovacia veta
  • rozkazovacie vety
    • sú významným prostriedkom v administratívnom štýle (hlavne neurčité formy rozkazu: Nefajčiť!)
  • želacie vety
    • vyjadrujú želanie, výzvu, podnet, obsahujú pobádaciu časticu a sloveso v oznamovacom (Nech sa vám darí!) alebo podmieňovacom spôsobe (Kiežby bolo potom!)
    • intonačne sa zvolacie vety dotvárajú citovým dôrazom, na konci je vždy výkričník
  • opytovacie vety - zisťujeme odpovede na otázky, rozoznávame:
    • zisťovacie otázky – odpovedáme kladne alebo záporne (Príde mama?)
    • doplňovacie otázky – odpovedáme novým faktom (Kto príde?)
  • vety podľa členitosti
    • jednočlenné neslovesné vety (Potraviny)
      • sú bezpríznakové v odbornom a publicistickom texte, zvyčajne sú názvami diel, článkov, správ, kapitol
      • v hovorovom a umeleckom texte sú expresívnym výrazovým prostriedkom
      • jednočlenná veta sa často vyskytuje v úvahe, ale i v rozprávaní
      • jednočlenné vety vyjadrené neurčitkom sú štylisticky príznakové
      • nachádzajú sa často v administratívnych textoch, ale aj v hovorovom štýle
    • jednočlenné slovesné vety (Prší!)
    • dvojčlenná úplná (Otec kosí)
      • je vyjadrený podmetom a prísudkom
    • dvojčlenná neúplná (Kosí)
      • so zamlčaným podmetom
    • vety podľa zloženia
      • jednoduchá veta – má jeden prisudzovací sklad
        • holá – tvorí ju len gramatické jadro, len základné vetné členy (Dievča číta.)
        • rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy (Číta knihu)
      • zložená veta – súvetie
        • jednoduché – skladá sa z dvoch viet (Dievča sedí v obývačke a číta knihu)
        • zložené – skladá sa z troch alebo viacerých viet (Dievča sedí v obývačke a číta knihu, ktorá je veľmi zaujímavá)

Súvetia rozlišujeme:

• priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenný viet spojených s pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo
  • zlučovacie – a, i, aj, ani (Kladiem si otázky a hľadám na ne odpoveď)
  • stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj (Bola smutná, ba aj plakala)
  • odporovacie – ale, no, lež, avšak (Pýtal sa, ale odpoveď nedostal)
  • vylučovacie – alebo, buď, či (Buď to pôjde takto alebo treba hľadať nové riešenie)
  • dôvodové – veď, však, totiž, ináč (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy)
  • dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc, a preto som prišla)
• podraďovacie – jedna veta je nadradená (hlavná), druhá je podradená ) vedľajšia
  • vedľajšia veta podmetová ( Zdá sa, že už nepríde)
  • VV prísudková ( Nie som ten, za koho ma pokladáš)
  • VV predmetová (Vymýšľa, čím by ho nahnevala)
  • VV prívlastková ( Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko)
  • VV príslovková:
    • miestna (Tam je dobre, kde sa majú radi)
    • časová (Keď neprišla, plakala)
    • príčinná (Pracoval, aby mohol cestovať)
    • spôsobová ( Urobili to tak, ako im kázali)