Umelecký štýl slohové postupy

Umelecký štýl

• patrí medzi subjektívne jazykové štýly, využíva sa vo sfére komunikácie slovenského umenia
• využíva výrazové prostriedky všetkých slohových postupov a útvarov
• medzi najviac zastúpené slohové postupy patria rozprávací slohový postup, opisný slohový postup a úvahové zložky výkladového slohového postupu

Komunikačná sféra: škola, divadlo, kino, ulica (putovné divadlo, recitácia) a pod.

Komunikanti: autor – čitateľ, poslucháč, divák

Funkcia: umelecké dielo je nositeľom estetickej funkcie (pôsobí na city prijímateľa), výchovnej funkcie (obohacuje vnútorný život čitateľa), náučnej funkcie (prináša informácie) a komunikatívnej funkcie

Znaky umeleckého štýlu:

1.Písomnosť

• umelecký text je určený neprítomnému adresátovi
• výnimkou je umelecký prednes prítomnému adresátovi alebo moderná poézia, ktorá je priamo písaná na prednes či využitá ako text k piesni

1. Subjektívnosť

• emocionálnosť a expresívnosť výrazových prostriedkov, dôraz na osobnosť autora

1. Variabilnosť

• vo výbere jazykových prostriedkov (využitie štylisticky príznakových, citových, expresívnych slov, hovorových spisovných, ale aj nespisovných slov, ktoré majú charakterizačnú funkciu)
• v miešaní žánrov a štýlov (lyrizovanie prozaického textu, veršovaná dráma, lyrickoepické skladby, text písaný formou listov a denníkových záznamov, životopisu a pod.)
• v bohatstve formy (členenie textu na odseky, kapitoly, spevy, strofy atď, pestrosť rytmickej stavby veša, variabilnosť žánrov)

1. Obsahová mnohoznačnosť

• podieľa sa na nej najmä metafora, metonymia a symboly

Funkcie umeleckého štýlu

1. Estetická funkcia – umenie má zapôsobiť na city, konfrontuje krásne a škaredé, komické a tragické, vznešené a prízemné

1. Výchovná funkcia – umenie obohacuje vnútro človeka, v literatúre vzbudí sympatiu alebo antipatiu k postave

1. Náučná funkcia – získavame informácie napr. o minulosti (historických postáv)

Žánre umeleckého štýlu:

1. epické – poviedka, novela, román, rozprávka, povesť, legenda, bájka, báj, balada, príslovie, pranostika

1. lyrické – báseň – sonet, tercíny, óda, elégia (žalospev), hymnus, pieseň

1. dramatické – dráma, činohra, tragédia, fraška, komédia, veselohra, jednoaktovka (dráma s jedným dejstvom)

Umelecké jazykové prostriedky

• majú estetickú funkciu, rozlišujeme trópy a figúry

1. Trópy – nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti, patria k nim:

• metafora – prenesenie významu na základe vonkajšej podobnosti (slnko sadá)
• personifikácia – zosobnenie, prenášanie ľudských vlastností na neživé predmety (cesto rastie, slnko sa smeje)
• prirovnanie (rapoce ako vrana)
• metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti (dedina mlčí, čítam Hviezdoslava)
• synekdocha – zámena pomenovania časti za pomenovanie celku (neprišla ani noha)
• eufemizmus – zjemnenie (pominul sa – zomrel)
• hyperbola – zveličenie (nevidel som ťa 100 rokov)
• irónia – spôsob vyjadrovania, skutočný význam je opačný ako ten, čo z danej formulácie vyplýva
• symbol – konkrétna postava, ktorá slúži k označeniu abstraktného pojmu (srdce – láska, kríž – kresťanstvo)
• básnický prívlastok – červené líčka, zlatisté lúče

1. Figúry – sú založené na opakovaní, hromadení slov

• anafora – opakovanie slov na začiatku veršov
• epifora – opakovanie slov na konci veršov
• epanastrofa – na konci jedného a začiatku druhého verša
• epizeuxa – opakovanie slov za sebou
• onomatopoje – zoskupovanie hlások má napodobniť zvuk alebo vyvolať citový dojem
• oxymoron – spojenie slov s protichodným významom (láska neláskava)
• aliterácia – opakovanie hlások na začiatku nasledujúcich slov
• inverzia – vzniká zmenou slovosledu vo vete pod vplyvom požiadaviek básne
• apostrofa – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu (Ty štedrý večer)