Umelecký štýl slohové postupy
Umelecký štýl
- patrí medzi subjektívne jazykové štýly, využíva sa vo sfére komunikácie slovenského umenia
- využíva výrazové prostriedky všetkých slohových postupov a útvarov
- medzi najviac zastúpené slohové postupy patria rozprávací slohový postup, opisný slohový postup a úvahové zložky výkladového slohového postupu
Komunikačná sféra: škola, divadlo, kino, ulica (putovné divadlo, recitácia) a pod.
Komunikanti: autor – čitateľ, poslucháč, divák
Funkcia: umelecké dielo je nositeľom estetickej funkcie (pôsobí na city prijímateľa), výchovnej funkcie (obohacuje vnútorný život čitateľa), náučnej funkcie (prináša informácie) a komunikatívnej funkcie
Znaky umeleckého štýlu:
1.Písomnosť
- umelecký text je určený neprítomnému adresátovi
- výnimkou je umelecký prednes prítomnému adresátovi alebo moderná poézia, ktorá je priamo písaná na prednes či využitá ako text k piesni
- Subjektívnosť
- emocionálnosť a expresívnosť výrazových prostriedkov, dôraz na osobnosť autora
- Variabilnosť
- vo výbere jazykových prostriedkov (využitie štylisticky príznakových, citových, expresívnych slov, hovorových spisovných, ale aj nespisovných slov, ktoré majú charakterizačnú funkciu)
- v miešaní žánrov a štýlov (lyrizovanie prozaického textu, veršovaná dráma, lyrickoepické skladby, text písaný formou listov a denníkových záznamov, životopisu a pod.)
- v bohatstve formy (členenie textu na odseky, kapitoly, spevy, strofy atď, pestrosť rytmickej stavby veša, variabilnosť žánrov)
- Obsahová mnohoznačnosť
- podieľa sa na nej najmä metafora, metonymia a symboly
Funkcie umeleckého štýlu
- Estetická funkcia – umenie má zapôsobiť na city, konfrontuje krásne a škaredé, komické a tragické, vznešené a prízemné
- Výchovná funkcia – umenie obohacuje vnútro človeka, v literatúre vzbudí sympatiu alebo antipatiu k postave
- Náučná funkcia – získavame informácie napr. o minulosti (historických postáv)
Žánre umeleckého štýlu:
- epické – poviedka, novela, román, rozprávka, povesť, legenda, bájka, báj, balada, príslovie, pranostika
- lyrické – báseň – sonet, tercíny, óda, elégia (žalospev), hymnus, pieseň
- dramatické – dráma, činohra, tragédia, fraška, komédia, veselohra, jednoaktovka (dráma s jedným dejstvom)
Umelecké jazykové prostriedky
- majú estetickú funkciu, rozlišujeme trópy a figúry
- Trópy – nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti, patria k nim:
- metafora – prenesenie významu na základe vonkajšej podobnosti (slnko sadá)
- personifikácia – zosobnenie, prenášanie ľudských vlastností na neživé predmety (cesto rastie, slnko sa smeje)
- prirovnanie (rapoce ako vrana)
- metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti (dedina mlčí, čítam Hviezdoslava)
- synekdocha – zámena pomenovania časti za pomenovanie celku (neprišla ani noha)
- eufemizmus – zjemnenie (pominul sa – zomrel)
- hyperbola – zveličenie (nevidel som ťa 100 rokov)
- irónia – spôsob vyjadrovania, skutočný význam je opačný ako ten, čo z danej formulácie vyplýva
- symbol – konkrétna postava, ktorá slúži k označeniu abstraktného pojmu (srdce – láska, kríž – kresťanstvo)
- básnický prívlastok – červené líčka, zlatisté lúče
- Figúry – sú založené na opakovaní, hromadení slov
- anafora – opakovanie slov na začiatku veršov
- epifora – opakovanie slov na konci veršov
- epanastrofa – na konci jedného a začiatku druhého verša
- epizeuxa – opakovanie slov za sebou
- onomatopoje – zoskupovanie hlások má napodobniť zvuk alebo vyvolať citový dojem
- oxymoron – spojenie slov s protichodným významom (láska neláskava)
- aliterácia – opakovanie hlások na začiatku nasledujúcich slov
- inverzia – vzniká zmenou slovosledu vo vete pod vplyvom požiadaviek básne
- apostrofa – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu (Ty štedrý večer)
Zones.sk – Najväčší študentský portál