Rozprávanie sloh znaky

Rozprávanie

Rozprávací slohový postup je zo všetkých slohových postupov najrozvinutejší a typovo najbohatší. Jeho základným slohovým útvarom je rozprávanie. Stal sa základom prvých literárnych pamiatok: starovekých mýtov a eposov. Zachytáva príbeh, sleduje dejovú líniu, jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne radiť za sebou. (napr. postava nemôže zomrieť skôr, než sa narodila)

Rozprávanie a druhy rozprávania

Rozprávanie je najpodstatnejšou zložkou umeleckého štýlu. Spolu s opisom, charakteristikou a úvahou je základným kompozičným prostriedkom výstavy literárneho textu.

Ústne rozprávanie je najstarší typ rozprávania, predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Nájdeme ho aj v umeleckých dielach v tzv. priamom rozprávaní.

Jednoduché rozprávanie sa vyskytuje v bežnej komunikácii, v rodinnom prostredí a napr. v školskej praxi (študent je priamym rozprávačom svojho vlastného príbehu), zvyčajne sleduje dejovú líniu bez rozsiahlejších opisov alebo úvah.

Komplexné rozprávanie využíva už aj opis a charakteristiku (napr. prostredia, postavy) a prvky úvahy.

Reprodukcia je prerozprávaný dej knihy, filmu, divadelnej hry a podobne.

Kompozícia umeleckého rozprávania

1. úvod – expozícia

- vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu

1. zápletka – kolízia

- odohrá sa udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, objaví sa konfliktná postava, dej začína gradovať, lexika je expresívnejšia

1. vyvrcholenie deja – kríza

- postava sa môže dostať do konfliktu:

•  s inou postavou – medziľudské vzťahy
•  so spoločnosťou – spoločenský konflikt
•  sama so sebou – osobnostný konflikt

1. nečakaná dejový obrat – peripetia

- nepredpokladaná zmena situácie, dej sa zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu konfliktu

1. Rozuzlenie – katastrofa

- zlý alebo dobrý koniec

Kompozičný princíp umeleckého rozprávanie je napr.:

• retrospektívny princíp – podáva v prítomnosti obraz minulého
• chronologický princíp – buduje dejové pásmo po časovej osi
• reťazový princíp – každý nový príbeh nadväzuje na predchádzajúci, navzájom sú spojené postavou hlavného hrdinu
• in medias res – rozpráva príbeh uprostred deja – bez fázy pred udalosťou

Tieto príbehy pochádzajú z gréckej mytológie:

Jedného dňa prišli k Parisovi tri bohyne: Héra - manželka Dia, Aténa - bohyňa múdrosti a ochrankyňa smelých a Afrodita - bohyňa lásky a krásy. Doniesli so sebou jablko, na ktorom bolo napísané „Pre tú najkrajšiu“. Jablko im podhodila bohyňa sváru, pretože nebola pozvaná na svadbu kráľa Pelea a morskej bohyne Thetis, tak chcela z pomsty spôsobiť roztržku medzi bohyňami. Bohyne chceli, aby vybral spomedzi nich najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na svete. Paris si vybral Afroditu.