Vývin jazyka (maturitná téma)
Vznik a vývin jazyka
Jazyk a reč sa pravdepodobne vyvinuli v súvislosti s prácou
a aktivitou. Ľudia sa potrebovali dorozumievať, odovzdávať si informácie, komunikovať.
Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky
sa vyvinuli zo spoločného základu, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk. Dôkazom tohto tvrdenia je naše slovenské
slovo dcéra, ktoré zodpovedá anglickému daughter, nemeckému tochter,
švédskemu dotter...
Prajazyk – spoločný pôvodný jazyk príbuzných jazykov – napr.
praindoeurópčina
Jazyková rodina - skupina príbuzných jazykov
- Väčšina
európskych a ázijských jazykov sa vytvorila zo spoločného prajazyka- indoeurópsky prajazyk.
- Vplyvom sťahovania
národov a styku s inými jazykmi sa tieto jazyky menili a dnes sú pre nás cudzie
- Z praindoeurópčiny vznikla
praslovančina – spoločný prajazyk slovanských jazykov
- – 18. Stor. –latinčina ako bohoslužobný, úradný
a literárny jazyk
- Vzniká staroslovienska literatúra
- – 19. Stor. – čeština sa stáva úradným jazykom
- V literatúre
sa používa slovakizovaná čeština (Hugolín Gavlovič – Valaská škola, mravú stodola)
- – 17. Stor. – vzniká kultúrna
západoslovenčina, stredoslovenčina, východoslovenčina
- Preklad Biblie do kultúrnej západoslovenčiny – kamaldulskí mnísi
- I.
Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti – pokus o vytvorenie slovenského jazyka
- Väčšina európskych a ázijských
jazykov sa vytvorila zo spoločného prajazyka – indoeurópsky prajazyk
- Vo svete je najpoužívanejšia indoeurópska jazyková
rovina, patria sem jazyky:
- Baltské – litovčina
- Germánske – AJ, NJ, dánčina, islandčina
- Románske
– francúzština, taliančina, španielčina, latinčina
- Keltské – írčina, rumunčina
- Grécky jazyk
- Indické –
hindčina
- Iránske – rómčina, perzština
- Východoslovanské –
ruština, ukrajinčina, bieloruština – využívajú azbuku
- Západoslovanské – slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná
lužická srbčina
- Južnoslovanské – srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, bulharčina
Hlavné tézy
vzniku a vývinu slovenského jazyka:
- Vznik praslovanského jazyka – praslovančina sa vyčlenila
z indoeurópskeho prajazyka niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe
- Diferenciácia
praslovančiny – dochádza vplyvom migrácie našich predkov a osídľovania karpatsko-naddunajskej oblasti. Naši predkovia
prichádzajú na toto územie 2 prúdmi – z juhu a juhovýchodu a zo severu a severovýchodu
- Vznik starej
slovenčiny – storočie je pre vývin slovenského jazyka jedným z najdôležitejších. Konštantín
a Metod zostavili pred príchodom na Veľkú Moravu starosloviensky jazykna základe nárečia z okolia Solúna a prvé
slovenské písmo – hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy. Žiaci Konštantína a Metoda neskôr
zostavili cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy. Tento jazyk sa stal prvým kultúrnym slovanským
jazykom. Po rozpade Veľkej Moravy v 10.storočí staroslovienčina ustupuje do úzadia, presadzuje sa latinčina.
- Vznik
kultúrnej západoslovenčiny, stredoslovenčiny a východoslovenčiny – v 14. – 16. storočí do
listín písaných po latinsky a po česky postupne preniká slovenčina s českými prvkami. Vzniká slovakizovaná
čeština.
- kodifikácia slovenského jazyka – 1787 – Anton Bernolák vychádzal
z kultúrnej západoslovenčiny a svojimi gramatickými dielami (Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách; Slovenská gramatika;
Etymológia slovanských slov; Slowár Sloewenskí-Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí) kodifikoval kultúrny jazyk
– bernolákovnčinu s fonetickým pravopisom. Slovenskí evanjelici však neprijali Bernolákovu slovenčinu, ďalej
používali slovakizovanú češtinu.
Znaky bernolákovčiny:
- mäkkosť spoluhlásky sa vždy
označovala mäkčeňom
- nerozlišoval i /
y
- namiesto j používal g
- vsa vždy písalo
ako w
- kodifikácia slovenského jazyka – 1843 – Ľudovít Štúr na
základe stredoslovenského nárečia, ktoré pokladal za najčistejšie, kodifikoval nový spisovný jazyk. Diela: Nárečja slovenskou
alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Nauka reči slovenskej. Pravopis nebol dôsledne fonetický, rešpektoval pôvod a zloženie
slova. Štúrova slovenčina zjednotila slovenskú inteligenciu, lebo ju prijali katolíci aj evanjelici.
Znaky štúrovskej
podoby slovenského jazyka:
- Mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala
- Nepoznal hlásky: ľ, ä,
y, é, a dvojhlásku –iu
- Koncovka prídavných mien stredného rodu bola
–uo
- Hodžovsko-hattalovská reforma – M. M. Hodža mal výhrady voči
pravopisu štúrovskej slovenčiny, presadzoval etymologický pravopis. V roku 1851 je prijatá Hattalova reforma (1852 –
Krátka mluvnica slovenská).
Zmeny:
- rozlišuje –i / –y
- namiesto
dvojhlásky –uo používa ó, neskôr ô
- pribúdajú hlásky: ä, ľ,
é
- prestáva sa označovať mäkkosť d, t, n, l v slabikách de, te, ne, le
- koncovky prídavných mien
stredného rodu sa menia na –é
- Potláčanie slovenčiny – 1875 – 1918 –
maďarizácia
- Slovenčina sa presadzuje – po vzniku 1. ČSR v roku 1918 sa slovenčina stáva štátnym,
úradným a vyučovacím jazykom. Silnejú snahy o vytvorenie jednotného československého jazyka. V ich duchu vychádzajú
prvé Pravidlá slovenského pravopisu profesora Václava Vážného v roku 1931.
- Očisťovanie
slovenčiny – 1940 – Matica slovenská vydáva Pravidlá slovenského pravopisu. Slovenčina sa očisťuje od českých
slov.
- Úpravy slovenského pravopisu – upravuje sa napríklad používanie dvojtvarov, písanie veľkých písmen,
písanie čiarky, výnimky z pravidla o rytmickom krátení.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta