Úvaha sloh

Úvaha

Úvaha – je útvar výkladového slohového postupu, v ktorom autor zaujíma subjektívny postoj k spoločenským alebo filozofickým problémom. Východiskom úvahy sú známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky. Autor ich hodnotí zo svojho hľadiska, argumentuje, zdôvodňuje a poukazuje na súvislosť vecí.

Úvaha sa vyskytuje v: 

• náučnom štýle – populárno-náučné články, príručky
• publicistickom štýle – úvodníky, komentáre, recenzie
• umeleckom štýle

• lyrike – reflexívne žánre
• epike – exkurzy (odbočenia od témy) v reči rozprávača i postáv

Podnety:

• aktuálne prežívanie situácie (problémy života)
• generačné problémy, problémy vzťahov
• očakávania do budúcnosti, filozofické otázky
• myšlienka známej osobnosti, mimoriadny zážitok (+,-) 

Cieľom úvahy – je priviesť čitateľa (poslucháča) k uvažovaniu o danom probléme, ukázať mu správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka. V úvahe prevažuje hodnotenie a presviedčanie, všeobecná argumentácia, voľná kompozícia a štylizácia.

Kompozícia úvahy – dodržiavame trichotomické členenie textu (ale predel medzi nimi nie je výrazný)

• úvod – oboznamujeme čitateľa akej problematike sa budeme venovať, vzbudzujeme jeho záujem konštatovaním, ktoré podchytáva všeobecný postoj alebo názor
• jadro – s použitím niektorého z postupov logického myslenia problém rozoberieme, z viacerých uhľov pohľadu ho analyzujeme
• záver – „zdôrazníme“ vlastné stanovisko alebo otvoríme problém

Pre úvahu sú charakteristické rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, gradácia, nedokončené vety. Podnet, ktorý autora viedol k úvahe, sa nazýva motto. Niekedy sa používa ako nadpis úvahy alebo sa uvádza pod ním.

Krátke úvahové útvary:

• príslovie – majú didaktický, poučný charakter, všeobecne platnou pravdou zhustené do 1 vety – „Bez práce nie sú koláče!“
• porekadlo – nemajú didaktickú funkciu = poučný charakter – „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“
• aforizmus – stručné výroky obsahujúce vtipnú myšlienku, formou protikladu –„Môžeš dať krave kakao, mlieko nenadojíš.“
• idiómy = frazeologizmy – zvláštne svojrázne zvraty, ustálené slovné spojenia typické pre daný jazyk – „Vziať nohy na plecia.“
• epigramy – krátke vtipné výstižné básne, uplatňuje sa satira a irónia ako účinný prostriedok v boji za lepšieho človeka – „V hranatej guli do rohu sa schúli.“