Rozprávací slohový postup znaky
Rozprávací slohový postup
Rozprávací slohový postup – ide o sprostredkovanie (zachytenie) udalosti, zážitku, príbehu s dôrazom na dej a časovú postupnosť
Uplatňuje sa v:
- umeleckom štýle – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, báj, dráma, atď.
- publicistickom štýle – reportáž, fejtón
- hovorovom štýle
Umelecké rozprávanie – využíva dramatické stupňovanie:
- úvod (expozícia)
- zápletka (konflikt)
- zauzľovanie deja (kolízia)
- vyvrcholenie deja (kríza)
- obrat deja (peripetia)
- rozuzlenie (záver)
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo rozprávača a pásmo postáv.
Rozprávač v rozprávaní môže byť:
- autorský – vševediaci, v 3.os.sg.
- personálny – vševediaci, ale sústreďuje sa zvyčajne len na jednu osobu, v 3.os.sg. (on-rozprávanie)
- priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, v 1.os.sg.
V pásme postáv sa nachádza:
- replika –prehovor jednej postavy v dialógu
- monológ – neprerušovaný prejav jednej postavy
- vnútorný monológ – myslený prehovor postavy
- dialóg – rozhovor najmenej dvoch postáv, ktorých repliky sa striedajú; repliky dialógu sa zapisujú priamou rečou
Autorská reč:
- autor sa stotožňuje s rozprávačom rozvíja príbeh, komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie
- používa aj opis, charakteristiku, úvahu
- je v spisovnom jazyku v 1. alebo 3.osobe množného čísla
Reč postáv:
- je prostriedok ktorým autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
- realizuje sa dialógom – rozhovor 2 alebo viacerých osôb
- jedna časť dialógu sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou
Funkcie dialógu:
- rozvíjať príbeh
- stupňovať konflikt
- charakterizovať postavy
Poznáme dialógy:
- symetrický dialóg – repliky sa striedajú A,B
- asymetrický dialóg – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv = vnútorný monológ
- nevlastná priama reč – slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv; formálne sa autorská reč neoddeľuje od reči postavy, je písaná bez úvodzoviek (napr. Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.)
- polopriama reč – zachytáva vnútorný dialóg postavy, zachytí presne čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3.osobu (napr. Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?)
- nepriama reč – autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba (napr. Povedal Imrovi, aby nebláznil.)
Dramatizujúce jazykové prostriedky:
- krátke vety – Vyskočiť. Na zem. Vyskočiť. Na zem.
- nedokončené vety – Keby Marta naozaj chcela...
- historický prézent – použitie prítomného času namiesto minulého času – Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje.
Rozlišujeme 3 základné druhy úvodov:
- expozícia – úvodný opis prostredia
- in medias res – vpadnutie priamo do deja
- retrospektíva – pohľad naspäť
Kompozičné postupy:
- chronologický – postupná dejová línia v slede, ako išli udalosti za sebou
- retrospektívny – dej sa odohráva pospiatky; poslucháč vie, ako sa príbeh skončil, ale nevie, čo všetko sa predtým odohralo (detektívky)
- paralelný – 2 alebo aj viac dejov sa odohráva súbežne; a to buď samostatne, alebo sa môžu preplietať (Vojna a mier)
- rámcový – veľmi starý; podstatou je, že sa do rozprávania postavy (alebo viacerých osôb) prvého príbehu vkladajú postupne ďalšie príbehy, ktoré sú vlastne novými celkom samostatnými poviedkami (Tisíc a jedna noc, Dekameron)
- retardačný – základná dejová línia môže byť prerušená, keď do deja vstupuje nová osoba alebo je doprostred príbehu zaradená napr. úvaha, vykresľovanie krajiny, opis ... (Chrám matky Božej v Paríži)
- reťazový – na 1 udalosť nadväzujú mnohé nové udalosti, pričom väzby medzi nimi sú dosť uvoľnené a neraz ich spája len postava hlavného hrdinu (Osudy dobrého vojáka Švejka, Gróf Monte Christo). Častým prostriedkom je tu tzv. falošné rozuzlenie – čitateľ má v istej chvíli dojem, že jeden z príbehov sa už skončil, ale zakrátko sa ukáže, že sa mýlil, rozprávanie príbehu bolo len prerušené.
Zones.sk – Najväčší študentský portál