Lexikológia, slovo a jeho význam

Lexikológia, slovo a jeho význam

- náuka o slove a slovnej zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
- slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu

Slovo:

- je ustálená skupina hlások
- niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes, mačka, ...

Pojem:

je základnou formou ľudského myslenia
je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti
obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
pomenovaním pojmu je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie

Triedenie slov:

1. Podľa významu:

l. a.) jednovýznamové –slovo má len svoj základný význam, pomenúva jednu vec, 
napr. krájať
b.) viacvýznamové –slovo má okrem základného významu i prenesený 
(druhotný) význam, napr. kohútik = mladý kohút; kohútik = 
vodovodný
ll. a.) základné –strom
b.) odvodené –stromček
c.) zložené –vodovod
lll. a.) homonymá –rovnozvučné slová (slová, ktoré rovnako znejú, ale význam majú 
odlišný) napr. list (na strome) a list (napísaný); čelo (časť hlavy) 
a čelo (hudobný nástroj) 
b.) synonymá –rovnoznačné slová (slová, ktoré odlišne znejú, ale majú podobný
alebo rovnaký význam) napr. nemoc a choroba; milý a príjemný; 
radosť a potešenie
c.) antonymá –slová s opačným významom, napr. deň a noc; dobrý a zlý; hovoriť 
a mlčať
lV. a.) metafora –na základe vonkajšej podobnosti; horela roľa; po dolinách rozišli sa 
mraky; z oblohy sa odlomil blesk
b.) metonymia –na základe vnútorných súvislostí; bol na Titanicu; čítam 
Hviezdoslava; hlava na hlave

2. Podľa citového zafarbenia:

a.) citovo zafarbené –zdrobneniny – ručička; rodinné slová – mamka; detské slová – papať; hanlivé slová – laba namiesto ruka; vulgarizmy - debil
b.) neutrálne –bez citového príznaku; voda, matka, ruka 

1. Podľa zaradenosti do štýlu:
   a.) hovorové –maturita, auto, škola
   b.) odborné (termíny) –osobný automobil, topoľ osikový, kyselina sírová
   c.) básnické a knižné –luna, junák, nebesá
   4. Podľa spisovnosti:
   a.) spisovné –zemiaky, riaditeľ, maturita
   b.) nespisovné –nárečové – krumpel, šátek; slangové – učka, slovina, 
2. Podľa pôvodu:
   a.) domáce –chlieb, soľ, voda
   b.) cudzie –móda, volejbal, marketing
   
   6. Podľa doby vzniku:
   a.) archaizmy a historizmy –archaizmy – boli nahradené novými, ale ešte stále sa používaj – ambrela = dáždnik, konzum = obchod, biednik = úbožiak; historizmy – dnes už nepoužívame – dereš, richtár, pionier 
   b.) neologizmy –novovzniknuté slová – mobil, výpočtová technika, aviváž