Systém slovnej zásoby

Systém slovnej zásoby

Slovná zásoba (lexika) – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku; je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti.

Skúmaním slovnej zásoby sa zaoberá lexikológia.

Slovo – je základná formálna a významová jednotka jazyka

• má lexikálny (vecný) význam – pomenúva osoby, predmety a javy
• má gramatický význam – slovné tvary a gramatické kategórie
• má ustálený význam – dub = listnatý strom

Rozdelenie slov:

• na základe lexikálneho významu

• • jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť. Patria sem vlastné mená – Slovensko; odborné názvy – dusík, ale aj niektoré bežné pomenovania – dievča)
  • viacvýznamové slová – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov

• na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami

• • synonymá – rovnoznačné slová ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, napr.: utekať – bežať
  • antonymá – slová opačného významu, protikladné slová, napr.: príchod – odchod

• na základe vonkajšej podoby

• • homonymá – rovnozvučné slová, slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu, napr.: koruna na hlave, koruna stromu
  • paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne, napr.: oko – okno, ona – tona

• na základe počtu slov

• • jednoslovné pomenovania – napr.: hodiny, vrana
  • viacslovné pomenovania – ustálené slovné spojenia, napr.: štátny úradník

Členenie slovnej zásoby:

• vecného významu:

• plnovýznamové – neplnovýznamové (10 slovných druhov)
• jednovýznamové – viacvýznamové
• neodvodené – odvodené, zložené
• synonymá – rovnoznačné (utekať, bežať)
• homonymá – rovnozvučné (koruna kráľa – peniaz – koruna stromu)
• antonymá – slová opačného významu (deň – noc)
• paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne (hudobný – chudobný)
• súradné (významovo nadradené) – nesúradné (podradené)

• dobového výskytu:

• nové – neologizmy, novo vznikajúce slová
• zastarané – archaizmy (dostali iné pomenovanie), historizmy (už zanikli)

• príslušnosti k štýlovej vrstve:

• neutrálne príznačné – štylisticky nepríznakové
• štylisticky príznakové – spisovné (odborné, básnické, hovorové) a nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové)

• expresivity:

• neutrálne – bez citového zafarbenia
• citovo zafarbené – zjemňujúce (melioratíva) a zhoršujúce (pejoratíva)

• pôvodu:

• domáce
• cudzie

Lexikografia – je disciplína jazykovedy, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou spracovania slovnej zásoby jazyka v slovníkoch