Systém slovnej zásoby
Systém slovnej zásoby
Slovná zásoba (lexika) – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku; je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti.
Skúmaním slovnej zásoby sa zaoberá lexikológia.
Slovo – je základná formálna a významová jednotka jazyka
- má lexikálny (vecný) význam – pomenúva osoby, predmety a javy
- má gramatický význam – slovné tvary a gramatické kategórie
- má ustálený význam – dub = listnatý strom
Rozdelenie slov:
- na základe lexikálneho významu
- jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť. Patria sem vlastné mená – Slovensko; odborné názvy – dusík, ale aj niektoré bežné pomenovania – dievča)
- viacvýznamové slová – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov
- na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami
- synonymá – rovnoznačné slová ktoré majú rovnaký alebo podobný význam, napr.: utekať – bežať
- antonymá – slová opačného významu, protikladné slová, napr.: príchod – odchod
- na základe vonkajšej podoby
- homonymá – rovnozvučné slová, slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu, napr.: koruna na hlave, koruna stromu
- paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne, napr.: oko – okno, ona – tona
- na základe počtu slov
- jednoslovné pomenovania – napr.: hodiny, vrana
- viacslovné pomenovania – ustálené slovné spojenia, napr.: štátny úradník
Členenie slovnej zásoby:
- vecného významu:
- plnovýznamové – neplnovýznamové (10 slovných druhov)
- jednovýznamové – viacvýznamové
- neodvodené – odvodené, zložené
- synonymá – rovnoznačné (utekať, bežať)
- homonymá – rovnozvučné (koruna kráľa – peniaz – koruna stromu)
- antonymá – slová opačného významu (deň – noc)
- paronymá – zvukovo a gramaticky podobné, významom rozdielne (hudobný – chudobný)
- súradné (významovo nadradené) – nesúradné (podradené)
- dobového výskytu:
- nové – neologizmy, novo vznikajúce slová
- zastarané – archaizmy (dostali iné pomenovanie), historizmy (už zanikli)
- príslušnosti k štýlovej vrstve:
- neutrálne príznačné – štylisticky nepríznakové
- štylisticky príznakové – spisovné (odborné, básnické, hovorové) a nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové)
- expresivity:
- neutrálne – bez citového zafarbenia
- citovo zafarbené – zjemňujúce (melioratíva) a zhoršujúce (pejoratíva)
- pôvodu:
- domáce
- cudzie
Lexikografia – je disciplína jazykovedy, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou spracovania slovnej zásoby jazyka v slovníkoch
Zones.sk – Najväčší študentský portál