Fonetika, fonológia - maturitná téma

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: andrejF59 (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.04.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 495 slov
Počet zobrazení: 4 563
Tlačení: 256
Uložení: 193

Fonetika, fonológia

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.

Fonetika – jazykovedná disciplínaktorá skúma a opisuje tvorenia zvukov reči artikulačnými (rečovými) orgánmi a ich zvukové znenie

  • základnou jednotkou fonetiky je hláska – konkrétna podoba fonémy v reči

Fonológia – jazykovedná disciplína, ktorá skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo–rozlišovacej funkcie

Fonéma – najmenšia zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, plod – plot, koža – koza)

Graféma – písmeno

Jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno).

Výnimku tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v prípade písania t, d, n, l namiesto ť, ď, ň, ľ, ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie, iu.

V inom prípade zasa zapisujeme jednu fonému spojením dvoch grafém: ch, dz, dž.

Rozličné konkretizácie tej istej fonémy nazývame varianty fonémy.

Artikulačné ústroje:

  • pery
  • zuby
  • ďasno
  • tvrdé podnebie
  • mäkké podnebie
  • čapík
  • jazyk
  • ústna dutina
  • hrdlová dutina
  • nosová dutina

Spisovná výslovnosť – ortoepia

  • je náuka o spisovnej výslovnosti.
  • v slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú osobitne dôležité najmä tieto javy: 
    • znelostná asimilácia (spodobovanie)
    • výslovnosť spoluhlásky v
    • výslovnosť dvojhlások
    • výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások
    • rytmické krátenie
    • mäkkosť a tvrdosť spoluhlások

Rozdelenie spoluhlások podľa účasti hlasu (znelosti):

  • znelé – b, d, ď , dz, dž, g, h, z, ž, v
  • neznelé – p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f
  • nepárové znelé (zvučné) – m, n, ň, l, ľ, r, j 

Prozodické vlastnosti reči – intonácia

Slabika – je najmenšia intonačná jednotka

  • intonácia je súbor prozodických prostriedkov reči, ktoré sa vznikajú modulovaním (zmenami) hlasu.
  • hlas môže mať trojakú moduláciu: 
    • časovú – vzniká kvantita, pauza, prízvuk, dôraz
    • silovú – vzniká kvantita hlasu, prízvuk, dôraz
    • tónovú – predstavuje melódia, hlasový register
  1. Časová modulácia: 
    Kvantita (dĺžka) – je nositeľom slabičnosti
  • trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky

Pauza (prestávka) – pauzami sa člení súvislá reč na úseky, takty

Pauzy rozoznávame:

  • logické(významové)
  • fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)

Tempo reči (rýchlosť) – závisí od obsahu a funkcie prejavu

  • čím je prejav obsahovo bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo reči, a naopak
  • priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.

Rytmus – je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty

  • čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti
  1. Silová modulácia:

Intenzita hlasu (sila) – možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých

Prízvuk – slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova

  • patria sem predklonky a príklonky, ktoré sú neprízvučné 
    • predklonky – jednoslabičné spojky a častice – a, i, aj, že, až, keď, len...
    • príklonky – jednoslabičné slová – byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, ti, jej, ma...
  • vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách a býva menej výrazný (západoslovenský)
  • jednoslabičné predložky sú neprízvučné. Prízvučné sú len vtedy, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom (prišiel po mne)
  • vetný prízvuk predstavuje mierne zosilnenie koncového slova vo vete

Dôraz – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré je vo vete významovo najdôležitejšie

  • pri základnom slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety (Prešiel celým Slovenskom.), pri subjektívnom slovoslede na začiatku vety (Povedal som ti to či nie?).
  1. Tónová modulácia:

Melódia – je stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete

Rozoznávame tri druhy melódie:

  • klesavá – na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet –uspokojivá končiaca melódia
  • stúpavá – na konci opytovacích viet bez opytovacích zámen (Bol si tam?) a zisťovacích viet – neuspokojivá končiaca melódia
  • polostúpavá – pred nekončiacou pauzou, napr. medzi vetami alebo na mieste čiarky – neuspokojivá nekončiaca melódia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.031