Fonetika, fonológia - maturitná téma
Fonetika, fonológia
Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné
disciplíny fonetika a fonológia.
Fonetika – jazykovedná
disciplína, ktorá skúma a opisuje tvorenia zvukov reči artikulačnými (rečovými) orgánmi a ich zvukové
znenie
- základnou jednotkou fonetiky je hláska – konkrétna podoba fonémy
v reči
Fonológia – jazykovedná disciplína, ktorá skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich
zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo–rozlišovacej funkcie
Fonéma – najmenšia
zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, plod – plot, koža –
koza)
Graféma – písmeno
Jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá
jedna graféma (písmeno).
Výnimku tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v
prípade písania t, d, n, l namiesto ť, ď, ň, ľ, ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie,
iu.
V inom prípade zasa zapisujeme jednu fonému spojením dvoch grafém: ch, dz,
dž.
Rozličné konkretizácie tej istej fonémy nazývame varianty
fonémy.
Artikulačné
ústroje:
- pery
- zuby
- ďasno
- tvrdé
podnebie
- mäkké podnebie
- čapík
- jazyk
- ústna
dutina
- hrdlová dutina
- nosová dutina
Spisovná výslovnosť –
ortoepia
- je náuka o spisovnej výslovnosti.
- v slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú osobitne dôležité najmä
tieto javy:
- znelostná asimilácia (spodobovanie)
- výslovnosť spoluhlásky
v
- výslovnosť dvojhlások
- výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených
spoluhlások
- rytmické krátenie
- mäkkosť a tvrdosť
spoluhlások
Rozdelenie spoluhlások podľa účasti hlasu
(znelosti):
- znelé – b, d, ď , dz, dž, g, h, z, ž, v
- neznelé – p, t, ť,
c, č, k, ch, s, š, f
- nepárové znelé (zvučné) – m, n, ň, l, ľ, r, j
Prozodické vlastnosti
reči – intonácia
Slabika – je najmenšia intonačná
jednotka
- intonácia je súbor prozodických prostriedkov reči, ktoré sa vznikajú modulovaním (zmenami)
hlasu.
- hlas môže mať trojakú moduláciu:
- časovú – vzniká kvantita, pauza, prízvuk,
dôraz
- silovú – vzniká kvantita hlasu, prízvuk, dôraz
- tónovú – predstavuje melódia,
hlasový register
- Časová modulácia:
Kvantita (dĺžka) – je
nositeľom slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej
samohlásky
Pauza (prestávka) – pauzami sa člení súvislá reč na úseky, takty
Pauzy
rozoznávame:
- logické(významové)
- fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)
Tempo
reči (rýchlosť) – závisí od obsahu a funkcie prejavu
- čím je prejav obsahovo bohatší, náročnejší, tým má
pomalšie tempo reči, a naopak
- priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.
Rytmus – je
vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty
- čím nižší je priemerný počet
slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti
- Silová
modulácia:
Intenzita hlasu (sila) – možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového
rečového prejavu a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých
Prízvuk – slovenčina má
pevný prízvuk na prvej slabike slova
- patria sem predklonky a príklonky, ktoré sú
neprízvučné
- predklonky – jednoslabičné spojky a častice – a, i, aj, že, až, keď, len...
- príklonky –
jednoslabičné slová – byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, ti, jej, ma...
- vedľajší prízvuk sa vyskytuje v
zložených slovách a býva menej výrazný (západoslovenský)
- jednoslabičné predložky sú neprízvučné. Prízvučné sú len
vtedy, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom (prišiel po mne)
- vetný prízvuk predstavuje mierne
zosilnenie koncového slova vo vete
Dôraz – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova,
ktoré je vo vete významovo najdôležitejšie
- pri základnom slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety (Prešiel
celým Slovenskom.), pri subjektívnom slovoslede na začiatku vety (Povedal som ti to či nie?).
- Tónová
modulácia:
Melódia – je stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete
Rozoznávame tri
druhy melódie:
- klesavá – na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet –uspokojivá
končiaca melódia
- stúpavá – na konci opytovacích viet bez opytovacích zámen (Bol si tam?) a zisťovacích viet
– neuspokojivá končiaca melódia
- polostúpavá – pred nekončiacou pauzou, napr. medzi vetami alebo na mieste
čiarky – neuspokojivá nekončiaca melódia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta