Morfológia, neplnovýznamové slovné druhy, interpunkcia
Morfológia, neplnovýznamové slovné druhy, interpunkcia
Morfológia – náuka, ktorá je
súčasťou gramatického systému jazyka – syntaxu
Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá:
- slovnými
druhmi – pri zaraďovaní slov je dôležitý lexikálny význam slova
- tvorením slovesných
druhov
- gramatickými kategóriami – rod, číslo, pád, vzor
Slovných druhov
je 10 (5 ohybných a 5neohybných; 6 plnovýznamových a 4 neplnovýznamové).
Podľa toho, či niečo
pomenúvajú alebo len vyjadrujú vzťahy medzi slovami, delíme
slovné druhy
na:
- Plnovýznamové – podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, slovesá,
príslovky
- Neplnovýznamové – predložky, spojky, častice, citoslovcia
Podľa toho,
či slovo môže mať rozličné tvary (dá sa skloňovať, prípadne časovať) alebo
má stále rovnaký tvar,
delíme slovné druhy na:
- Ohybné– podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená,
slovesá
- Neohybné – príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
Neplnovýznamové
(pomocné) slová nadobúdajú význam iba v spojení s plnovýznamovými slovami, nemôžu byť vetnými
členmi.
Vyjadrujú:
- okolnosti a vzťahy nesamostatne – predložky
(prepozície)
- vzťahy priradenosti a podradenosti – spojky (konjunkcie)
- postoj k slovu a výpovedi
– častice (partikuly)
- city, vôľu, zvuky – citoslovcia
(interjekcie)
- Predložky – vyjadrujú rozličné vzťahy podradenosti medzi predmetmi, dejmi,
vlastnosťami. V spojení s pádmi podstatných mien tvoria predložkové pády.
- vlastné predložky – sa
používajú len ako predložky v predložkových väzbách: bez, do, cez, k, ku, na, nad, o, od, pre, pri, po, s, so, u, v, vo, z,
zo.
- nevlastné predložky – môžu mať význam aj samy osebe ako príslovky alebo podstatné mená: hore, dolu, okolo,
medzi, voči, … Išiel pomimo nášho dvora (predložka). - Stúpil pomimo
(príslovka).
- Spojky – spájajú vetné členy a vyjadrujú vetné
vzťahy
- priraďovacie spojky – spájajú rovnocenné vetné členy a
vety.
- zlučovacie – a, i, aj, ani,
…
- stupňovacie – i, aj, ba, ba hej, ba ani, nielen – ale, nielen – ba aj, ale
aj
- odporovacie – a, a predsa, a jednako, ale, lež, lenže, však, avšak,
no
- vylučovacie – alebo, buď, alebo – alebo, buď – buď
- podraďovacie
spojky – spájajú v súvetí podradenú vetu s nadradenou, uvádzajú
vety:
- podmetové – že, že by, aby, žeby, keď, ako,
…
- prísudkové – že, aby
- doplnkové –
ako
- predmetové – že, aby
- prívlastkové –
že, aby
- príslovkové – podraďovacie spojky a vzťažné zámená
- Častice – uvádzajú vety a dodávajú im odtienky alebo citové
zafarbenie
Uvádzajú vety:
- opytovacie – či, vari, azda,
…
- rozkazovacie – nech, nechže, aby, nože, tak, …
- zvolacie – čože, ale,
…
- želacie – bár, bárs, kiež, kiežby, bodaj, …
- Citoslovcia –
vyjadrujú city, nálady, vzruchy, vôľu hovoriaceho a napodobňujú zvuky (onomatopoje)
- citové – jaj, jój,
aha, och, brr, …
- vôľové – hej, hľa, ľaľa, nože, pst, hijó, Pozor!, Pohov!, Do čerta!, Beda!,
Pomoc!,…
- zvukomalebné – bú, mé, buch, frnk, čľup, bác, bim-bam,
…
INTERPUNKCIA
- Interpunkcia je sústava príslušných grafických znakov (interpunkčných
znamienok), ktoré sa používajú na členenie textu.
- V slovenčine sa používajú tieto interpunkčné znamienka: bodka (.), výkričník
(!), otáznik (?), čiarka
(,), bodkočiarka (;), pomlčka (–), tri bodky (…), zátvorky ( ), dvojbodka (:), úvodzovky („“), lomka (/).
V
rámci pomenovania sa používa spojovník (-) a apostrof (’).
- Interpunkčné znamienka (každé podľa svojej povahy) plnia v
členení textu viac funkcií, a to:
- a) vyčleňovaciu - patrí sem bodka, čiarka, pomlčka, dvojbodka, zátvorky a
úvodzovky
- b) pripájaciu – čiarka, dvojbodka, pomlčka a bodkočiarka
- c) odčleňovaciu –
Zones.sk – Zóny pre každého študenta