Plnovýznamové slovné druhy
Plnovýznamové slovné druhy
Plnovýznamové slová označujú:
- osoby, zvieratá, veci a abstraktné pojmy – podstatné mená (substantíva)
- vlastnosti a vlastnícke vzťahy – prídavné mená (adjektíva)
- číselné vzťahy – číslovky (numeráliá)
- okolnosti alebo vlastnosti deja a vlastnosti – príslovky (adverbiá)
- odkazujú alebo ukazujú na všetko predchádzajúce – zámená (pronominá)
- označujú činnosť alebo stav – slovesá (verbiá)
1. Podstatné mená
– sú pomenovania vecí a samotné názvy vlastností, dejov, duševných hnutí a stavov. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád.
- konkrétne – sú pomenovania zjavov prístupných našim zmyslom: osoby, zvieratá, rastliny, veci; napr.: človek, pes, jačmeň, atrament
- abstraktné – sú pomenovania pojmov vzniknutých zovšeobecnením rozumových a myšlienkových vzťahov: vlastností, dejov, duševných hnutí, stavov; napr.: priateľstvo, beh, zdravie
- všeobecné mená – sú také, kt. sa môžu vzťahovať na ktorýkoľvek predmet toho istého druhu, napr.: človek, lúka, krajina
- vlastné mená – sa vzťahujú na určitý a jedinečný predmet, napr.: Ján, Medzi potokmi, Slovensko
2. Prídavné mená
– vyjadrujú vlastnosti vecí. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád, ktorými sa vždy zhodujú s podstatnými menami, ku ktorým patria.
- akostné – vyjadrujú vlastnosti osôb alebo vecí, čiže ich akosť, napr.: kvetnaté lúky, skvelý výkon, horúci čaj. Slovný význam sa môže stupňovať tvorením druhého a tretieho stupňa (komparatív a superlatív). Napr.: statočný človek – statočnejší človek – najstatočnejší človek.
- vzťahové – vyjadrujú, z čoho alebo odkiaľ predmet pochádza, alebo vyjadrujú osobu alebo vec, ku ktorej alebo ktorej určená osoba alebo vec patrí, čia je: horský potok, poľná tráva, otcov hlas, hlasový ústroj.
3. Zámená
– zastupujú podstatné alebo prídavné mená, predmety nepomenúvajú, ale iba na ne poukazujú. Svojimi gramatickými kategóriami vyjadrujú tie isté gramatické významy ako podstatné mená (ale niektoré nemajú gramatický rod, napr.: ja, ty, my, vy, iné nemajú ani rod ani číslo, napr.: kto, čo) alebo ako prídavné mená (nevyjadrujú však stupňovanie).
- určité zámená – naznačujú vo forme zisťovacej otázky a pozitívnej odpovede osobu, vec, vlastnosť ako všeobecné pojmy.
- osobné: ja, ty, on, ona, ono, sa, my, vy, oni, ony;
- privlastňovacie: môj, tvoj, svoj, náš, váš;
- ukazovacie: ten, tá, to, istý, istá, isté, sám, sama, samo (presnejšie určovacie); taký, taká, také, iný, iná, iné, inší, inšia, inšie, inakší, inakšia, inakšie (presnejšie akostné alebo vlastnostné). Ich význam sa zosilňuje príponou -to (tento, takáto, …) alebo predponami tam- (tamten, …), hen- (henten, …) a ten- (tento, ten istý, …).
- opytovacie: kto, čo, čí, aký, ktorý. Ich význam sa zosilňuje príponou -že (ktože, akýže, čože) Záporné zámená sa tvoria predponou ni- (nikto, nič, ničí, nijaký), zápor ku ktorý je žiaden, žiadna, žiadno.
- neurčité zámená – poukazujú na osobu, vec, vlastnosť len približne, neurčito. Tvoria sa z opytovacích zámen pridaním týchto predpôn alebo prípon: n(i)e-, da-, málo-, bár(s)-, voľa-, všeli-, hoc(i)-, leda-, bohvie-, kde-, kade-, -si, -koľvek.
4. Číslovky
– vyjadrujú číselný význam, a to najmä počet a poradie. Svojimi tvarmi vyjadrujú tie isté gramatické významy ako podstatné a prídavné mená.
Majú rôzne typy skloňovania, niektoré sú aj nesklonné.
- určité číslovky – vyjadrujú počet jedincov alebo celkov určitým číslom, možno ich označiť aj číslicami (1, 2, 10, 100, 1948, ...).
- základné: jeden, tri, dvadsať, deväťdesiatdeväť, sto, sto jeden, tisíc, milión, ...
- rozčleňovacie: dvoje, troje, štvoro, pätoro, desatoro, ...
- druhové: jednaký, dvojaký, jednako, dvojako, desatoraký, desatorako, ...
- násobné: dvojnásobný, päťnásobne, raz, dva razy, jedenkrát, trojmo, …
- podielové: po jednom, po dva, po tri, …
- radové: prvý, druhý, tretí, dvadsiaty, dvadsiaty druhý, sto prvý, …
- neurčité – neudávajú presné číslo, len neurčité množstvo. Delia sa ako určité číslovky. Napr.: mnoho, málo, menej, viac, najviac, hodne, veľa, …
5. Slovesá
– sú pomenovania dejov. Slovesné tvary sa delia na určité a neurčité, určité rozlišujú osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, sčasti gr. číslo a gr. rod., všetky tvary rozlišujú slovesný vid.
činnostné slovesá – pomenúvajú činnosti, ktoré niekto koná, činiteľom je podmet vety. Pýtame sa: Čo robí podmet vety?
- predmetové – dej konaný činiteľom zasahuje nejakú vec. Napr.: Rezačka (podmet) odrezáva vždy štyri tehly (predmet) odrazu.
- bezpredmetové (podmetové) – tieto slovesá majú úplný význam aj bez predmetu. Napr.: Kŕdlik sýkoriek (podmet) poletoval z konára na konár.
- stavové slovesá – vyjadrujú stav, zmenu stavu alebo nadobúdanie vlastnosti (belieť sa, belieť; všetky sú bezpredmetové. Pýtame sa: Čo sa deje s podmetom vety? V akom stave je?
Ďalšie delenie:
- plnovýznamové – vyjadrujú dej samostatne alebo v spojení s predmetom
- neplnovýznamové (pomocné) – delíme na: modálne, fázové a sponové
- Príslovky – vyjadrujú bližšie okolnosti dejov a vlastností
okolnostné príslovky vyjadrujú:
- miesto – blízko, hore, hlboko, vysoko, zľava, dnu, von, zdola, dopredu, …
- čas – dnes, zajtra, dávno, medzitým, čochvíľa, vždy, zriedka, náhle, včas, …
- príčinu – preto, zato, nato;
Vlastnostné príslovky vyjadrujú:
- spôsob – dobre, sucho, rušno, nahlas, naoko, znenazdajky, osobne, zámerne
- mieru, ktorú dej dosahuje – mnoho, málo, už, až, ešte, temer, dosť, práve