Syntax, vetné členy, sklady

Syntax, vetné členy, sklady

Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom.

Základnou jednotkou je konštrukcia – syntagma, veta a súvetie, polovetná konštrukcia. Minimálnou jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text ako komunikačný útvar.

Syntagma (sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.

Poznáme 3 sklady:

• prisudzovací sklad (predikatívna syntagma) – spojenie podmetu a prísudku; tvorí gramatické jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety (Mama píše. Číta.)
• určovací sklad (determinatívna syntagma) – skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen (pekné dievča; píše list)
• priraďovací sklad (koordinatívna syntagma) – spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (Číta knihy a časopisy. List a pohľadnica.)

Vetný člen – je „stavebná jednotka“ vety. Medzi vetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzi vetné členy nepatria predložky, spojky a častice.

Vetné členy delíme na:

Hlavné (základné) vetné členy:

• podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
• prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)

Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy:

• predmet: 
  • priamy – po prechodných slovesách, v bezpredložkovom akuzatíve (Číta knihu.)
  • nepriamy – po neprechodných slovesách, viaže sa so všetkými predložkovými a bezpredložkovými pádmi okrem akuzatívu (spieval o krásach)
• prívlastok: 
  • zhodný – prispôsobuje sa nadradenému substantívu tak, že preberá jeho gramatické kategórie (Pekné dievča číta dobrú)
  • nezhodný – vždy rozvíja podstatné meno (Dievča od susedov číta knihu.)
  • prístavok – voľný zhodný prívlastok (Peter, učiteľ telocviku, pripravil športové popoludnie.)
• príslovkové určenie:
  • miesta – (Sedel v kresle a čítal knihu.) Kde?
  • času – (Večer čítal novú knihu.) Kedy?
  • spôsobu – (Čítal potichu.) Ako?
  • príčiny – (Náročky čítal potichu.) Prečo?
• doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom 
  • podmetový – Otec prišiel unavený.
  • predmetový – Otca sme našli unaveného.