Syntax, vetné členy, sklady
Syntax, vetné členy, sklady
Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom.
Základnou jednotkou je konštrukcia – syntagma, veta a súvetie, polovetná konštrukcia. Minimálnou jednotkou je vetný člen a najvyššou jednotkou text ako komunikačný útvar.
Syntagma (sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.
Poznáme 3 sklady:
- prisudzovací sklad (predikatívna syntagma) – spojenie podmetu a prísudku; tvorí gramatické jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety (Mama píše. Číta.)
- určovací sklad (determinatívna syntagma) – skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti, jeden z nich bližšie určuje druhý člen (pekné dievča; píše list)
- priraďovací sklad (koordinatívna syntagma) – spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen (Číta knihy a časopisy. List a pohľadnica.)
Vetný člen – je „stavebná jednotka“ vety. Medzi vetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzi vetné členy nepatria predložky, spojky a častice.
Vetné členy delíme na:
Hlavné (základné) vetné členy:
- podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
- prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)
Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy:
- predmet:
- priamy – po prechodných slovesách, v bezpredložkovom akuzatíve (Číta knihu.)
- nepriamy – po neprechodných slovesách, viaže sa so všetkými predložkovými a bezpredložkovými pádmi okrem akuzatívu (spieval o krásach)
- prívlastok:
- zhodný – prispôsobuje sa nadradenému substantívu tak, že preberá jeho gramatické kategórie (Pekné dievča číta dobrú)
- nezhodný – vždy rozvíja podstatné meno (Dievča od susedov číta knihu.)
- prístavok – voľný zhodný prívlastok (Peter, učiteľ telocviku, pripravil športové popoludnie.)
- príslovkové
určenie:
- miesta – (Sedel v kresle a čítal knihu.) Kde?
- času – (Večer čítal novú knihu.) Kedy?
- spôsobu – (Čítal potichu.) Ako?
- príčiny – (Náročky čítal potichu.) Prečo?
- doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným
členom
- podmetový – Otec prišiel unavený.
- predmetový – Otca sme našli unaveného.