Súvetie, polovetné konštrukcie

Súvetie, polovetné konštrukcie

Klasifikácie viet:

• podľa zloženia (jednoduchá veta, súvetie)
• podľa obsahu (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia)
• podľa členitosti (jednočlenná, dvojčlenná)

Klasifikácia viet podľa zloženia:

• Jednoduchá veta:
  • holá – tvorí ju len gramatické jadro (základné vetné členy – podmet a prísudok) – Dievča číta.
  • rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy – Pekné dievča číta novú knihu.
• Súvetie:
  •  jednoduché – skladajú sa z 2 viet
  •  zložené – skladajú sa z 3 alebo viacerých viet 

Jednoduché súvetie:

• priraďovacie súvetie – je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľne priradené pomocou priraďovacích spojok alebo môžu existovať aj samostatne 
  • zlučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné alebo nasledujúce za sebou

spojky: a, i, aj, ani, tu - tu, vše - vše, jednak - jednak, najprv - potom (Syn sa pritiahne k matke a zahľadí sa jej do očí.)

• stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je významovo dôležitejšia ako prvá

spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen - ale aj (Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, ba sa aj usmial.)

• odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta významovo odporuje prvej

spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako (Bol tu dnes ráno, ale nenechal žiadny odkaz.)

• vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vety

spojky: buď, alebo, či, buď - buď, buď - alebo, alebo - alebo (Buď to urobíš načas, alebo dám prácu inému.)

• dôvodové

spojky: veď, však, totiž, ináč... (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy.)

• dôsledkové

spojky: preto, teda, a tak, a preto... (Potrebuje moju pomoc, a preto som tu.)

Schéma priraďovacieho súvetia:

• podraďovacie súvetie – je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom vedľajšia veta rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety

Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:

• podmetovou – (Kto sa náhli, ten sa prenáhli.)
• prísudkovou – (Naša starká je taká, že každému pomôže.)
• predmetovou – (Sľúbila, že dnes príde k nám.)
• prívlastkovou – (Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčili.)
• doplnkovou – (Videla brata, ako kráča hore dedinou.)
• príslovkovou:
• miesta – (Kde nechodí slnko, tam chodí lekár. Nechoď tam, kde je to zakázané.)
• času – (Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovali.)
• spôsobu – (Napísala úlohu tak, ako najlepšie vedela. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.)
• príčiny – (Neprišiel do školy, lebo bol chorý. Pretože sa neučil, dostal zlú známku.)

Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...

Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...

Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.

Schémy podraďovacieho súvetia:

Polovetné konštrukcie

Medzi jednoduchou vetou a súvetím sú polovetné konštrukcie. 

Polovetné konštrukcie – sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím, osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním).

Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar (prechodník – opakujúc, kľačiac; príčastie – zaujímajúci, píšuci; neurčitok – robiť, konať) a majú funkciu vetného člena – doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia.

Ich cieľom je zhusťovať (kondenzovať) text.

Štylistické využitie – vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú prehľadnejšie.

Príklady:

• prechodníkom – Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu. (a kričala)
• činným príčastím – Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium na univerzite v zahraničí. (ktorí ovládajú)
• neurčitkom – Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny. (aby sme kúpili)