Syntaktická rovina jazyka

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 782 slov
Počet zobrazení: 1 054
Tlačení: 51
Uložení: 50

Syntaktická rovina jazyka

Charakterizujte syntaktickú rovinu jazyka so zameraním na vetné členy. Jazyk je abstraktný systém noriem, znakov slúžiacich na dorozumievanie. Konkrétnou realizáciou jazyka v praxi je reč.

Jazykoveda (lingvistika) je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním jazyka, jeho používania a jazykovými produktmi. Skúma štyri základné jazykové roviny:

  • Fonetickú (zvukovú)
  • Významovú (lexikálnu)
  • Tvarovú (morfologickú)
  • Skladobnú (syntaktickú)

Syntax je veda skúmajúca vetné členy, sklady (syntagmy), vety, súvetia a vzťahy medzi nimi. Je súčasťou syntaktickej stavby jazyka.

A čo je to veta?

Významovo ucelená, gramaticky usporiadaná, zvukovo a intonačne uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací cieľ.

  1. Rozdeľte a charakterizujte vetné členy.

Poznáme niekoľko vetných členov:

a) Hlavné

  • Prísudok (1)
    • Slovesný
      • Jednoduchý (sedí, opije sa, zvracal, odhaľuje)
      • Zložený (sadol by si, nepísali sme, začal pracovať, musí riešiť, bude skákať)
  • Neslovesný
    • Menný (Hovoriť striebro, mlčať )
    • slovesno-menný (je zdravý, bol učiteľom, ostávali dokorán, bývali šľachetní)
    • Citoslovný (čľup, hŕŕ, žblnk)
  • Podmet (2) – vždy v nominatíve
    • Zamlčaný (dopĺňame vhodným zámenom)
    • Vyjadrený

b) Vedľajšie

  • Predmet (3)
    • Priamy - bezpredložkový akuzatív (Zapálili )
    • Nepriamy

Príslovkové určenie (4)

  • Miesta (Kopali v záhrade.)
  • Času (Večer sa zišli.)
  • Spôsobu (Pomaly sa blížil.)
  • Príčiny (Ostrihal ho náročky.)
  • Pokiaľ sa môžeme opýtať na pádovú otázku aj príslovkovú, prednosť má príslovkové určenie
    • Kopali v záhrade. (v kom? Čom?; ale aj Kde?)
    • keďže PU má prednosť, opýtame sa kde a určíme vetný člen ako príslovkové určenie

Prívlastok (5)

  • Zhodný
    • zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a páde
    • vyjadrený:
      • prídavným menom (ružový panter)
      • zvratným zámenom privlastňovacím (svoje peniaze)
      • osobným privlastňovacím zámenom (jej rozhodnutia)
      • číslovkou (Vyhrali prvé )

· Nezhodný

  • Najčastejšie býva vyjadrený podstatným menom
  • nezhoduje sa s podstatným menom, ktoré rozvíja
  • boky lode (aké boky? lodné boky)
  • Domov dôchodcov (čí domov? „Dôchodcovský“ )

Doplnok (6)

  • Vetný člen, ktorý súčasne rozvíja dva vetné členy
  • Vždy podmet a prísudok alebo prísudok a predmet

Vetné skladby (syntagmy) a gramatická závislosť:

Syntagma najjednoduchšia syntaktická jednotka. Vzniká spojením dvoch plnovýznamových slov:

  • Do skladov spájame iba holé vetné členy a slová s úplným lexikálnym významom
  • Náuka o spájaní slov do skladov sa nazýva syntagmatika

Druhy skladov (syntagiem):

  • Prisudzovací (predikatívna syntagma)
    • medzi rovnocennými, hlavnými vetnými členmi (podmetom a prísudkom) = zhoda (gramatická väzba; vysvetlené nižšie)
    • graficky [Peter]=[básnil]
  • Určovací (determinatívna syntagma)
  • nadradené a podradené vetné členy (možná zhoda, väzba aj primkýnanie,

vysvetlíme nižšie)

  • podmet (podstatné meno) + zhodný prívlastok = ZHODA
  • podmet (podst. m.) + prívlastok nezhodný = PRIMKÝNANIE
  • podmet (podst. m.) + doplnok = ZHODA
  • Priraďovací (koordinatívna syntagma)
    • viacnásobné vetné členy = ZHODA
  • Rozľahli sa tóny hobitej
    • tóny piesne – má zmysel, určovací sklad
    • hobitej piesne – má zmysel, určovací sklad
    • rozľahli sa tóny – má zmysel, prisudzovací sklad
    • tóny hobitej – nemá zmysel
    • rozľahli sa hobitej – nemá zmysel

Gramatická závislosť:

  • Zhoda = kongruencia
    • prisudzovacom sklade ju chápeme ako vzájomnú závislosť
      • zhody v osobe, čísle, minulom čase, rode
    • určovacom sklade je to vzájomný vzťah medzi
      • Podstatným menom a zhodným prívlastkom
      • Podstatným menom a slovesom, doplnkom

ü Väzba = rekcia

  • v určovacom sklade, je to vzájomný vzťah:
  • prísudok a predmet = silná väzba
    • Dosiahol úspechy, prednáška o Kraskovi (predložkový L), myslím

na brata (predložkový A), verí všetkému (D)

  • prísudok a príslovkové určenie = slabá väzba
    • chodí po lese, leží v posteli, položím na stôl, idem do školy

ü Primkýnanie = adjunkcia

  • vzťah medzi nadradeným a podradeným vetným členom sa nevyjadruje pomocou pádu, čísla a rodu
  • určovacom sklade je to vzájomný vzťah:
    • prísudku príslovkového určenia
      • prišiel včera, krásne spieva, vykračuje rázne
    • podstatného mena nezhodného prívlastku
      • ulice miest, národy sveta

Veta

  • Definícia vyznačená červeným na začiatku (čiernym pre laserové tlačiarne)
  • Vety delíme podľa rôznych hľadísk:

Podľa zloženia:

  • Jednoduchá veta
    • Má len 1 prisudzovací sklad alebo vetný základ (len 1 prísudok

sloveso)

o Mor ho!

  • Môže byť:
    • Holá (Kôň )
    • Rozvitá (Čierny kôň pokojne pije vodu z )
    • Rozvitá s viacnásobným vetným členom (Čierny kôň pokojne pije vodu z vedra a válova.)
  • Zložená veta = súvetie
    • Má 2 alebo viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (viac prísudkov)
    • Jednoduché (Deti sa hrali kopali si )
    • Zložené (Kôň pije z vedra, podvedome dýcha prešľapuje

z nohy na nohu.)

Podľa obsahu (modálnosti):

  • Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom
  • Delíme ich na:
    • Oznamovacie – cieľom je niečo oznámiť
      • Oznamovací, podmieňovací spôsob slovies
        • Včera som sa zastavil. Bol by som prišiel.
  • Opytovacie
    • Zisťovacie - odpovedáme áno, nie
      • Bol si včera doma?
    • Doplňovacie – začínajú sa opytovacím zámenom
      • Ako sa máš? Koľko máš rokov?

o Rozkazovacie

  • Žiadacie – cieľom je niečo si vyžiadať, prikázať
    • Odpáľ! Podaj mi cukor!

§ Želacie

  • Želanie – Kiež by som bol
  • Pozdravy – Pekný deň! Hohó!
  • Blahoželanie - Nech sa ti darí!
  • Prekliatia – Bodaj by dostal, čo si zaslúži.

§ Zvolacie

  • Oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie vo forme zvolania
  • Ide to! Čo si to urobil?!

Vety podľa členitosti gramatického jadra

  • Jednočlenné
    • má iba 1 vetný člen – vetný základ
    • delíme ich na:
      • Slovesné (Včera pršalo mrholilo.)
      • Slovesno-menné (Dva roky prázdnin.)
      • Neslovesné (Dovidenia!)
  • Dvojčlenné
    • úplné – majú vyjadrený podmet
      • Žabka skočila do
    • Neúplné – nemajú vyjadrený podmet, je zamlčaný
      • Skočila do vody. (Ona)

2. Určte všetky vetné členy a sklady v ukážke č. 1

Tiene súmrakov večer potichučky zakrývali obrysy tatranských grúňov.

Vetné členy:

  • Čo robili? – zakrývali – slovesný prísudok
  • Kto, čo zakrývali? – tiene – podmet
  • Koho, čo, zakrývali? – obrysy – predmet priamy (bezpredložkový akuzatív)
  • Kedy zakrývali? – večer – príslovkové určenie času
  • Ako zakrývali? – potichučky – príslovkové určenie spôsobu
  • Aké obrysy? – obrysy grúňov – nezhodný prívlastok
  • Akých grúňov? – tatranských – zhodný prívlastok
  • Aké tiene? – tiene súmrakov – nezhodný prívlastok

Sklady:

  • Tiene zakrývali – prisudzovací sklad
  • Zakrývali obrysy – určovací sklad
  • Potichučky zakrývali – určovací sklad
  • Večer zakrývali – určovací sklad
  • Obrysy grúňov – určovací sklad
  • Tatranských grúňov – určovací sklad
  • Tiene súmrakov – určovací sklad

3. Pomenujte slovný druh, ktorým je vo vetách z ukážky č. 2 vyjadrený podmet.

Podmet (tučné písmo) je vyjadrený:

Mohutné hurá (vlastným citoslovcom = interjekciou) zaznelo štadiónom.

Málokto (neurčitým zámenom - pronomynon) sa mi môže silou vyrovnať.

Dotýkať sa (neurčitkom slovesa = infinitívom verba) exponátov v múzeu je zakázané. Chromý(spodstatnené prídavné meno = adjektívom) kráčal po cestičke, opierajúc sa o palicu.

Štyria (základnou číslovkou = numeráliou) z triedy idú študovať do zahraničia.

Zdroj: Alex V.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2019

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013