Syntaktická rovina jazyka
Syntaktická rovina jazyka
Charakterizujte syntaktickú rovinu jazyka so zameraním na vetné členy. Jazyk je abstraktný
systém noriem, znakov slúžiacich na dorozumievanie. Konkrétnou realizáciou jazyka v praxi je reč.
Jazykoveda (lingvistika) je veda,
ktorá sa zaoberá skúmaním jazyka, jeho používania a jazykovými produktmi. Skúma štyri základné jazykové roviny:
- Fonetickú
(zvukovú)
- Významovú (lexikálnu)
- Tvarovú (morfologickú)
- Skladobnú (syntaktickú)
Syntax je veda skúmajúca
vetné členy, sklady (syntagmy), vety, súvetia a vzťahy medzi nimi. Je súčasťou syntaktickej stavby jazyka.
A čo je to
veta?
Významovo ucelená, gramaticky usporiadaná, zvukovo a intonačne uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací
cieľ.
- Rozdeľte a charakterizujte vetné členy.
Poznáme niekoľko vetných členov:
a)
Hlavné
- Prísudok (1)
- Slovesný
- Jednoduchý (sedí, opije sa, zvracal,
odhaľuje)
- Zložený (sadol by si, nepísali sme, začal pracovať, musí riešiť, bude
skákať)
- Neslovesný
- Menný
(Hovoriť striebro, mlčať )
- slovesno-menný (je zdravý, bol učiteľom, ostávali dokorán, bývali
šľachetní)
- Citoslovný (čľup, hŕŕ, žblnk)
- Podmet (2) – vždy v
nominatíve
- Zamlčaný (dopĺňame vhodným zámenom)
- Vyjadrený
b) Vedľajšie
- Predmet
(3)
- Priamy - bezpredložkový akuzatív (Zapálili )
- Nepriamy
Príslovkové určenie
(4)
- Miesta (Kopali v záhrade.)
- Času (Večer sa zišli.)
- Spôsobu
(Pomaly sa blížil.)
- Príčiny (Ostrihal ho náročky.)
- Pokiaľ sa môžeme opýtať
na pádovú otázku aj príslovkovú, prednosť má príslovkové určenie
- Kopali v záhrade. (v kom? Čom?; ale aj
Kde?)
- keďže PU má prednosť, opýtame sa kde a určíme vetný člen ako príslovkové
určenie
Prívlastok (5)
- Zhodný
- zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a
páde
- vyjadrený:
- prídavným menom (ružový panter)
- zvratným zámenom privlastňovacím
(svoje peniaze)
- osobným privlastňovacím zámenom (jej rozhodnutia)
- číslovkou
(Vyhrali prvé )
· Nezhodný
- Najčastejšie býva vyjadrený podstatným
menom
- nezhoduje sa s podstatným menom, ktoré rozvíja
- boky lode (aké boky? lodné
boky)
- Domov dôchodcov (čí domov? „Dôchodcovský“ )
Doplnok (6)
- Vetný člen, ktorý
súčasne rozvíja dva vetné členy
- Vždy podmet a prísudok alebo prísudok a
predmet
Vetné skladby (syntagmy) a gramatická závislosť:
Syntagma najjednoduchšia syntaktická jednotka. Vzniká
spojením dvoch plnovýznamových slov:
- Do skladov spájame iba holé vetné členy a slová s úplným lexikálnym
významom
- Náuka o spájaní slov do skladov sa nazýva syntagmatika
Druhy skladov
(syntagiem):
- Prisudzovací (predikatívna syntagma)
- medzi rovnocennými, hlavnými vetnými členmi (podmetom a
prísudkom) = zhoda (gramatická väzba; vysvetlené nižšie)
- graficky
[Peter]=[básnil]
- Určovací (determinatívna syntagma)
- nadradené a podradené vetné
členy (možná zhoda, väzba aj primkýnanie,
vysvetlíme nižšie)
- podmet (podstatné meno) + zhodný prívlastok =
ZHODA
- podmet (podst. m.) + prívlastok nezhodný = PRIMKÝNANIE
- podmet (podst. m.) + doplnok =
ZHODA
- Priraďovací (koordinatívna syntagma)
- viacnásobné vetné členy =
ZHODA
- Rozľahli sa tóny hobitej
- tóny piesne – má zmysel, určovací sklad
- hobitej piesne – má
zmysel, určovací sklad
- rozľahli sa tóny – má zmysel, prisudzovací sklad
- tóny hobitej – nemá zmysel
- rozľahli sa
hobitej – nemá zmysel
Gramatická závislosť:
- Zhoda =
kongruencia
- V prisudzovacom sklade ju chápeme ako vzájomnú závislosť
- zhody v osobe, čísle, minulom
čase, rode
- V určovacom sklade je to vzájomný vzťah medzi
- Podstatným menom a zhodným
prívlastkom
- Podstatným menom a slovesom, doplnkom
ü Väzba = rekcia
- v určovacom sklade, je to
vzájomný vzťah:
- prísudok a predmet = silná väzba
- Dosiahol úspechy, prednáška o
Kraskovi (predložkový L), myslím
na brata (predložkový A), verí všetkému (D)
- prísudok a
príslovkové určenie = slabá väzba
- chodí po lese, leží v posteli, položím na stôl,
idem do školy
ü Primkýnanie = adjunkcia
- vzťah medzi nadradeným a podradeným vetným členom sa
nevyjadruje pomocou pádu, čísla a rodu
- v určovacom sklade je to vzájomný
vzťah:
- prísudku a príslovkového určenia
- prišiel včera, krásne spieva,
vykračuje rázne
- podstatného mena a nezhodného prívlastku
- ulice miest, národy
sveta
Veta
- Definícia vyznačená červeným na začiatku (čiernym pre laserové
tlačiarne)
- Vety delíme podľa rôznych hľadísk:
Podľa zloženia:
- Jednoduchá veta
- Má len 1 prisudzovací
sklad alebo vetný základ (len 1 prísudok
- sloveso)
o Mor ho!
- Môže byť:
- Holá (Kôň
)
- Rozvitá (Čierny kôň pokojne pije vodu z )
- Rozvitá s viacnásobným vetným členom (Čierny kôň pokojne
pije vodu z vedra a válova.)
- Zložená veta = súvetie
- Má 2 alebo viac prisudzovacích skladov
alebo vetných základov (viac prísudkov)
- Jednoduché (Deti sa hrali a kopali si )
- Zložené
(Kôň pije z vedra, podvedome dýcha a prešľapuje
z nohy na
nohu.)
Podľa obsahu (modálnosti):
- Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom
- Delíme ich
na:
- Oznamovacie – cieľom je niečo oznámiť
- Oznamovací, podmieňovací spôsob slovies
- Včera som sa
zastavil. Bol by som prišiel.
- Opytovacie
- Zisťovacie - odpovedáme áno,
nie
- Doplňovacie – začínajú sa opytovacím zámenom
- Ako sa máš? Koľko máš
rokov?
o Rozkazovacie
- Žiadacie – cieľom je niečo si vyžiadať,
prikázať
§ Želacie
- Želanie – Kiež by som bol
- Pozdravy – Pekný
deň! Hohó!
- Blahoželanie - Nech sa ti darí!
- Prekliatia – Bodaj by dostal, čo si zaslúži.
§
Zvolacie
- Oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie vo forme zvolania
- Ide to! Čo si to urobil?!
Vety podľa
členitosti gramatického jadra
- Jednočlenné
- má iba 1 vetný člen – vetný základ
- delíme ich na:
- Slovesné
(Včera pršalo a mrholilo.)
- Slovesno-menné (Dva roky prázdnin.)
- Neslovesné
(Dovidenia!)
- Dvojčlenné
- úplné – majú vyjadrený podmet
- Neúplné – nemajú vyjadrený podmet, je zamlčaný
2. Určte
všetky vetné členy a sklady v ukážke č. 1
Tiene súmrakov večer potichučky zakrývali obrysy tatranských grúňov.
Vetné
členy:
- Čo robili? – zakrývali – slovesný prísudok
- Kto, čo zakrývali?
– tiene – podmet
- Koho, čo, zakrývali? – obrysy – predmet
priamy (bezpredložkový akuzatív)
- Kedy zakrývali? – večer – príslovkové určenie
času
- Ako zakrývali? – potichučky – príslovkové určenie spôsobu
- Aké obrysy? –
obrysy grúňov – nezhodný prívlastok
- Akých grúňov? – tatranských – zhodný
prívlastok
- Aké tiene? – tiene súmrakov – nezhodný prívlastok
Sklady:
- Tiene
zakrývali – prisudzovací sklad
- Zakrývali obrysy – určovací sklad
- Potichučky zakrývali – určovací sklad
- Večer
zakrývali – určovací sklad
- Obrysy grúňov – určovací sklad
- Tatranských grúňov – určovací sklad
- Tiene
súmrakov – určovací sklad
3. Pomenujte slovný druh, ktorým je vo vetách z ukážky č. 2 vyjadrený podmet.
Podmet
(tučné písmo) je vyjadrený:
Mohutné hurá (vlastným citoslovcom = interjekciou) zaznelo
štadiónom.
Málokto (neurčitým zámenom - pronomynon) sa mi môže silou
vyrovnať.
Dotýkať sa (neurčitkom slovesa = infinitívom verba) exponátov v múzeu je
zakázané. Chromý(spodstatnené prídavné meno = adjektívom) kráčal po cestičke, opierajúc sa o
palicu.
Štyria (základnou číslovkou = numeráliou) z triedy idú študovať do
zahraničia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta