Syntaktická rovina jazyka

Syntaktická rovina jazyka

Charakterizujte syntaktickú rovinu jazyka so zameraním na vetné členy. Jazyk je abstraktný systém noriem, znakov slúžiacich na dorozumievanie. Konkrétnou realizáciou jazyka v praxi je reč.

Jazykoveda (lingvistika) je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním jazyka, jeho používania a jazykovými produktmi. Skúma štyri základné jazykové roviny:

• Fonetickú (zvukovú)
• Významovú (lexikálnu)
• Tvarovú (morfologickú)
• Skladobnú (syntaktickú)

Syntax je veda skúmajúca vetné členy, sklady (syntagmy), vety, súvetia a vzťahy medzi nimi. Je súčasťou syntaktickej stavby jazyka.

A čo je to veta?

Významovo ucelená, gramaticky usporiadaná, zvukovo a intonačne uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací cieľ.

1. Rozdeľte a charakterizujte vetné členy.

Poznáme niekoľko vetných členov:

a) Hlavné

• Prísudok (1)
  • Slovesný
    • Jednoduchý (sedí, opije sa, zvracal, odhaľuje)
    • Zložený (sadol by si, nepísali sme, začal pracovať, musí riešiť, bude skákať)

• Neslovesný
  • Menný (Hovoriť striebro, mlčať )
  • slovesno-menný (je zdravý, bol učiteľom, ostávali dokorán, bývali šľachetní)
  • Citoslovný (čľup, hŕŕ, žblnk)

• Podmet (2) – vždy v nominatíve
  • Zamlčaný (dopĺňame vhodným zámenom)
  • Vyjadrený

b) Vedľajšie

• Predmet (3)
  • Priamy - bezpredložkový akuzatív (Zapálili )
  • Nepriamy

Príslovkové určenie (4)

• Miesta (Kopali v záhrade.)
• Času (Večer sa zišli.)
• Spôsobu (Pomaly sa blížil.)
• Príčiny (Ostrihal ho náročky.)
• Pokiaľ sa môžeme opýtať na pádovú otázku aj príslovkovú, prednosť má príslovkové určenie
  • Kopali v záhrade. (v kom? Čom?; ale aj Kde?)
  • keďže PU má prednosť, opýtame sa kde a určíme vetný člen ako príslovkové určenie

Prívlastok (5)

• Zhodný
  • zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a páde
  • vyjadrený:
    • prídavným menom (ružový panter)
    • zvratným zámenom privlastňovacím (svoje peniaze)
    • osobným privlastňovacím zámenom (jej rozhodnutia)
    • číslovkou (Vyhrali prvé )

· Nezhodný

• Najčastejšie býva vyjadrený podstatným menom
• nezhoduje sa s podstatným menom, ktoré rozvíja
• boky lode (aké boky? lodné boky)
• Domov dôchodcov (čí domov? „Dôchodcovský“ )

Doplnok (6)

• Vetný člen, ktorý súčasne rozvíja dva vetné členy
• Vždy podmet a prísudok alebo prísudok a predmet

Vetné skladby (syntagmy) a gramatická závislosť:

Syntagma najjednoduchšia syntaktická jednotka. Vzniká spojením dvoch plnovýznamových slov:

• Do skladov spájame iba holé vetné členy a slová s úplným lexikálnym významom
• Náuka o spájaní slov do skladov sa nazýva syntagmatika

Druhy skladov (syntagiem):

• Prisudzovací (predikatívna syntagma)
  • medzi rovnocennými, hlavnými vetnými členmi (podmetom a prísudkom) = zhoda (gramatická väzba; vysvetlené nižšie)
  • graficky [Peter]=[básnil]

• Určovací (determinatívna syntagma)

• nadradené a podradené vetné členy (možná zhoda, väzba aj primkýnanie,

vysvetlíme nižšie)

• podmet (podstatné meno) + zhodný prívlastok = ZHODA
• podmet (podst. m.) + prívlastok nezhodný = PRIMKÝNANIE
• podmet (podst. m.) + doplnok = ZHODA

• Priraďovací (koordinatívna syntagma)
  • viacnásobné vetné členy = ZHODA

• Rozľahli sa tóny hobitej
  • tóny piesne – má zmysel, určovací sklad
  • hobitej piesne – má zmysel, určovací sklad
  • rozľahli sa tóny – má zmysel, prisudzovací sklad
  • tóny hobitej – nemá zmysel
  • rozľahli sa hobitej – nemá zmysel

Gramatická závislosť:

• Zhoda = kongruencia
  • V prisudzovacom sklade ju chápeme ako vzájomnú závislosť
    • zhody v osobe, čísle, minulom čase, rode
  • V určovacom sklade je to vzájomný vzťah medzi
    • Podstatným menom a zhodným prívlastkom
    • Podstatným menom a slovesom, doplnkom

ü Väzba = rekcia

• v určovacom sklade, je to vzájomný vzťah:
• prísudok a predmet = silná väzba
  • Dosiahol úspechy, prednáška o Kraskovi (predložkový L), myslím

na brata (predložkový A), verí všetkému (D)

• prísudok a príslovkové určenie = slabá väzba
  • chodí po lese, leží v posteli, položím na stôl, idem do školy

ü Primkýnanie = adjunkcia

• vzťah medzi nadradeným a podradeným vetným členom sa nevyjadruje pomocou pádu, čísla a rodu
• v určovacom sklade je to vzájomný vzťah:
  • prísudku a príslovkového určenia
    • prišiel včera, krásne spieva, vykračuje rázne
  • podstatného mena a nezhodného prívlastku
    • ulice miest, národy sveta

Veta

• Definícia vyznačená červeným na začiatku (čiernym pre laserové tlačiarne)
• Vety delíme podľa rôznych hľadísk:

Podľa zloženia:

• Jednoduchá veta
  • Má len 1 prisudzovací sklad alebo vetný základ (len 1 prísudok

- sloveso)

o Mor ho!

• Môže byť:
  • Holá (Kôň )
  • Rozvitá (Čierny kôň pokojne pije vodu z )
  • Rozvitá s viacnásobným vetným členom (Čierny kôň pokojne pije vodu z vedra a válova.)

• Zložená veta = súvetie
  • Má 2 alebo viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (viac prísudkov)
  • Jednoduché (Deti sa hrali a kopali si )
  • Zložené (Kôň pije z vedra, podvedome dýcha a prešľapuje

z nohy na nohu.)

Podľa obsahu (modálnosti):

• Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom
• Delíme ich na:
  • Oznamovacie – cieľom je niečo oznámiť
    • Oznamovací, podmieňovací spôsob slovies
      • Včera som sa zastavil. Bol by som prišiel.

• Opytovacie
  • Zisťovacie - odpovedáme áno, nie
    • Bol si včera doma?
  • Doplňovacie – začínajú sa opytovacím zámenom
    • Ako sa máš? Koľko máš rokov?

o Rozkazovacie

• Žiadacie – cieľom je niečo si vyžiadať, prikázať
  • Odpáľ! Podaj mi cukor!

§ Želacie

• Želanie – Kiež by som bol
• Pozdravy – Pekný deň! Hohó!
• Blahoželanie - Nech sa ti darí!
• Prekliatia – Bodaj by dostal, čo si zaslúži.

§ Zvolacie

• Oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie vo forme zvolania
• Ide to! Čo si to urobil?!

Vety podľa členitosti gramatického jadra

• Jednočlenné
  • má iba 1 vetný člen – vetný základ
  • delíme ich na:
    • Slovesné (Včera pršalo a mrholilo.)
    • Slovesno-menné (Dva roky prázdnin.)
    • Neslovesné (Dovidenia!)

• Dvojčlenné
  • úplné – majú vyjadrený podmet
    • Žabka skočila do
  • Neúplné – nemajú vyjadrený podmet, je zamlčaný
    • Skočila do vody. (Ona)

2. Určte všetky vetné členy a sklady v ukážke č. 1

Tiene súmrakov večer potichučky zakrývali obrysy tatranských grúňov.

Vetné členy:

• Čo robili? – zakrývali – slovesný prísudok
• Kto, čo zakrývali? – tiene – podmet
• Koho, čo, zakrývali? – obrysy – predmet priamy (bezpredložkový akuzatív)
• Kedy zakrývali? – večer – príslovkové určenie času
• Ako zakrývali? – potichučky – príslovkové určenie spôsobu
• Aké obrysy? – obrysy grúňov – nezhodný prívlastok
• Akých grúňov? – tatranských – zhodný prívlastok
• Aké tiene? – tiene súmrakov – nezhodný prívlastok

Sklady:

• Tiene zakrývali – prisudzovací sklad
• Zakrývali obrysy – určovací sklad
• Potichučky zakrývali – určovací sklad
• Večer zakrývali – určovací sklad
• Obrysy grúňov – určovací sklad
• Tatranských grúňov – určovací sklad
• Tiene súmrakov – určovací sklad

3. Pomenujte slovný druh, ktorým je vo vetách z ukážky č. 2 vyjadrený podmet.

Podmet (tučné písmo) je vyjadrený:

Mohutné hurá (vlastným citoslovcom = interjekciou) zaznelo štadiónom.

Málokto (neurčitým zámenom - pronomynon) sa mi môže silou vyrovnať.

Dotýkať sa (neurčitkom slovesa = infinitívom verba) exponátov v múzeu je zakázané. Chromý(spodstatnené prídavné meno = adjektívom) kráčal po cestičke, opierajúc sa o palicu.

Štyria (základnou číslovkou = numeráliou) z triedy idú študovať do zahraničia.