Rozprávací slohový postup – znaky a žánre
Rozprávací slohový postup
1. Zaraďte rozprávanie medzi slohové postupy a charakterizujte jeho základné znaky.
- Slohový postup (SP) – spôsob skladania a usporadúvania textu, jeho častí = obsahových (tematických) prvkov a prostriedkov pri výstavbe jazykového
- Pri štylizácii dochádza k miešaniu jednotlivých
- Závisí od konkrétneho zámeru autora a situácie
- Rozlišuje 4, resp. 5 SP:
o informačný
- opisný
- Rozprávací
- výkladový + úvahový
- Rozprávací slohový postup považujeme za najstarší a najrozšírenejší
- Rovnako je druhovo najbohatší
- Jeho funkciou je prerozprávanie skutočného alebo vymysleného príbehu
Znaky rozprávacieho slohového postupu:
- jedinečnosť (každý príbeh je jedinečný)
- subjektívnosť (= autor podáva vlastné stanovisko)
- súdržnosť textu, ucelenosť, (=kohéznosť), nemožno ľubovoľne zamieňať časti textu
- časová následnosť a príčinná súvislosť deja
- vysvetľovanie okolností
- následnosť dejov = členenie (úvod, jadro a záver);
Základným útvarom je rozprávanie
- slohový útvar prvých literárnych pamiatok
- základom sú činnostné slovesá
- dej sa odohráva v chronologickom slede
- dôraz sa kladie na úlohu rozprávača
- najčastejšie sa vyskytuje v hovorovom a umeleckom štýle
- najstarším typom rozprávania je:
- Ústne rozprávanie
- šírilo sa z pokolenie na pokolenie
- priama komunikácia – príbeh si vyžadoval prítomnosť rozprávača a publika
- typické bolo priame rozprávanie (1. os. )
- Ústne rozprávanie
o Ďalšie typy rozprávania:
- Jednoduché
- Jednoduchá dejová línia, bez vedľajších odbočiek
- Bez opisov a úvah
- Využíva sa v súkromnom styku
§ Komplexné rozprávanie
- Je obohatené viacerými dejovými líniami
- Nechýba ani opis, ani úvaha
§ Reprodukcia
- Prerozprávanie deja, príbehu, knihy, divadelnej hry, ktorý má vlastnú predlohu
Jazykové prostriedky
- slovesá (minulý čas, historický prézent = prítomný čas na deje
minulé)
- historický prézent (Peter načrtne to zošita niekoľko kresieb a postaví sa predo mňa.)
- minulý čas (Peter zasadil na záhrade jabloň a hrušku už pred svojim narodením.)
- spojky
- príslovky
- citoslovcia
- citovo zafarbené
slová
- kladne
- deminutíva (zdrobneniny)
- eufemizmy (zjemňujúce slová)
- hypokoristiká (lichotivé, domácke slová)
- kladne
- záporné
- pejoratíva
- hanlivé slová
- vulgarizmy (podľa potreby prostredia)
- všetky druhy viet podľa zámeru
hovoriaceho
- oznamovacie
- opytovacie
- želacie
- rozkazovacie
- zvolacie
- pestro využívame priamu reč
2. Porovnajte jednoduché rozprávanie, jeho základné znaky a kompozíciu s umeleckým rozprávaním.
- Jednoduché rozprávanie
- využíva sa v súkromnom styku
- rozvíja jednu dejovú líniu bez vedľajších odbočiek
- nenájdeme v ňom rozsiahle opisy alebo úvahu
- je subjektívne
- Umelecké rozprávanie
- Rozprávanie, ktoré preberá prvky umeleckého jazykového štýlu
- Písomnosť
- Subjektívnosť
- Vyjadrenie vlastných pocitov
- Emocionálnosť
- Expresívnosť
- Variabilnosť
- Vo výbere jazykových prostriedkov
- Bohaté na úvahy aj opisy
- Obsahová mnohoznačnosť
- Využívajú sa rôzne umelecké prostriedky
- Metafora, metonymia, prirovnanie
- Kompozícia rozprávanie (kompozičný
postup)
- Chronologický
- Rozpráva udalosti ako sa odohrali v časovej a priestorovej následnosti
- Chronologický
- Retrospektívny
- Dejová línia je vystavaná od konca až po začiatok
- Autor podáva príbeh obrazom minulosti v prítomnosti
- Reťazový
princíp
- Vytvára jedno dejové pásmo vytvorené z niekoľkých príbehov
- In medias
res
- Priame vhupnutie do deja bez fázy pre udalosťou
3. Objasnite funkciu opisu, charakteristiky a úvahy v umeleckom rozprávaní.
- Opis
- Vymenúva najcharakteristickejšie prvky
- Okolia
- Vonkajšieho vzhľadu postáv
- Priebehu udalostí
- Vymenúva najcharakteristickejšie prvky
- Charakteristika
- slúži na vykreslenie povahy postáv a priblíženie ich vnútorného sveta
- Podľa postoja rozprávača môže byť:
- Objektívna
- nezaujatý, zväčša vševediaci rozprávač
- nezamlčuje nijaké fakty (zriedkavejšia)
- Objektívna
- Subjektívna
- vymenúva vlastnosti a využíva aj hodnotenie
- autor volí, ktoré vlastnosti chce vykresliť
- Podľa použitých výrazových prostriedkov:
- Priama
- Priamo pomenúva najvýstižnejšie vlastnosti
- Využíva prídavné mená, najmä akostné (= pomenúvajú vlastnosti, môžeme ich stupňovať)
- Nepriama
- Charakterizuje postavu podľa jej správanie a činov
- Uvádza konkrétne príklady na ilustráciu vlastností
- Podľa množstva
opisovaných javov:
- Skupinová
- Opisujeme celok, ktorý má spoločné vlastnosti (vek – dôchodcovia, národ – Mongoli, počet chromozómov – opice)
- Skupinová
- Porovnávacia
- Opisujeme dva objekty
- Spájame prvky opisu a charakteristiky (vonkajšie aj vnútorné znaky)
- Úvaha
- Individuálna
- Opisujeme jednu osobu, zviera, vec, jav
- Rozlišujeme:
- Posudok – opisujeme niekoho druhého
- Autocharakteristiku – seba samého
- v pásme rozprávača slúži na vykreslenie vnútorného sveta postáv = vnútorný monológ
- v lyrike sám autor uvažuje, čo by sa mohlo stať
- v dráme sa zamýšľa nad otázkami bytia, ako sa popasovať s danou situáciou
4. Charakterizujte pásmo rozprávača a pásmo postáv.
- V rozprávaní je text členený na:
- Pásmo rozprávača:
- Priamy
- Úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela
- Vyjadruje sa v 1. sg.
- Opisuje, čo daná postava vidí, jej domnienky, ale veci mimo nej nevie s určitosťou
- Niekedy je zámerne zvolený (napr. dieťa, zaujatý človek), aby nás autor zmiatol
- Erich Maria von Remarque – Na západe nič nové
- Priamy
- Pásmo rozprávača:
- Autorský (vševediaci)
- Opisuje nielen vonkajší svet a vzhľad postáv, ale aj ich vnútorný svet
- Má presné informácie o tom, čo sa stalo v pred dejom, čo bude po ňom
- Býva na viacerých miestach súčasne, ak sú aj vzdialené stovky
kilometrov
- Personálny
- Subjektívny, tiež je vševediaci, ale zameriava sa len na jednu postavu
- Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak
- John Ronald Reuel Tolkien - Hobit
- Oko
kamery
- Zachytáva a opisuje len vonkajšie znaky
- O vnútornom svete postáv vie len z ich konania
- Chýba vnútorný monológ
- Pásmo postáv:
- V pásme postáv
rozlišujeme:
- Dialóg
- rozhovor dvoch a viacerých postáv
- Repliku
- Prehovor jednej postavy
- Monológ
- Dlhý, súvislý, neprerušovaný, hovorený prehovor jednej postavy
- Dialóg
- V pásme postáv
rozlišujeme:
- Vnútorný monológ
- myslený prehovor jednej postavy
- v lyrike ho zastupuje lyrický subjekt
- v epike nám ho podáva rozprávač
- v dráme má úplne inú úlohu, je hovorený nahlas a slúži na komentovanie deja
5. Pomenujte kompozičný postup a typ rozprávača v ukážke č. 1.
Tie hodiny! Začína znova chrčať – ako pomaly zomiera človek! Jedno viem iste: niet mu pomoci. Snažil som sa vyhovoriť si to, ale okolo obeda sa táto nádej rozplynula v jeho stenaní. Keby som nebol stratil revolver, keď som sa plazil, zastrelil by som ho. Bodnúť ho nemôžem.
Na poludnie podriemkavam a som na rozhraní medzi bdením a spánkom. Hlad ma trápi, plakal by som, taký som hladný, nemôžem sa však proti tomu brániť. Viackrát prinesiem zomierajúcemu vody, aj sám z nej pijem.
Je to prvý človek, ktorého som zabil vlastnými rukami, ktorého môžem dobre vidieť, ktorého zomieranie je mojím dielom. Aj Kat, Kropp i Muller videli, keď niekoho zasiahli, mnohým sa to v boji zblízka veru často stáva.
- Ukážka využíva:
- chronologický kompozičný postup (Tie hodiny! Na
poludnie)
- deje sú radené v časovej následnosti
- chronologický kompozičný postup (Tie hodiny! Na
poludnie)
- v poslednom odseku uvažuje hlavná postava nad minulými udalosťami
o Priameho rozprávača
- Je ním jedna z postáv – hlavná postava – Paul Bäumer [Paul Bojmer]
- osoba prítomného času (=gnomický prézent, večne platný prítomný čas) na udalosti, ktoré sa práve dejú
- Minulý čas je použitý na udalosti, ktoré sa odohrali pred úryvkom
o Úvahu
- Paul sa zamýšľa nad tým, čo sa stalo a čo ešte môže prísť
Zones.sk – Najväčší študentský portál