Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu
Lexikológia, slová podľa príslušnosti k štýlu
1. Charakterizujte lexikológiu ako vednú disciplínu
Jazyk je abstraktný
systém noriem a znakov, ktoré používame ako základný prostriedok na dorozumievanie.
Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom
jazyka a jazykových produktov sa nazýva jazykoveda (lingvistika).
Jazyk je zložený zo štyroch jazykových rovín:
- Zvuková
(fonetická)
- Morfologická (tvarová)
- Skladobná (syntaktická)
- Významová (lexikálna)
- systémovo organizovaný a
vnútorne usporiadaný systém, ktorý zahŕňa všetky pomenúvacie jednotky
- základným predmetom skúmania je slovo:
- Základná
lexikálna jednotka = lexéma
- Ustálený ako celok premiestniteľný sled hlások s vlastným lexikálnym a gramatickým významom (lexikálny
a gramatický význam dávajú slovu celkový význam)
§ Lexikálny význam
§
Gramatický význam
- Vyjadruje gramatické kategórie
- Slová a slovné spojenie typické pre každý národ, štát tvoria
národný jazyk
- Tvoria ho dve základné formy:
- Spisovný jazyk (nadštandardná a štandardná forma)
- Nárečia (nespisovná,
subštandardná forma)
- Súhrn všetkých slov v jazyku sa nazýva slovná zásoba
2.
Rozdeľte slovnú zásobu podľa vecného významu a príslušnosti k štýlovej vrstve
Slovná zásoba
- otvorený súbor
jednoslovných a viacslovných pomenovaní
- je otvorená = je pre ňu charakteristický príliv a odliv slov podľa spoločenskej potreby v
danom období alebo prostredí
- citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti
- skladá sa z pevného základu nazývaného jadro
(najpoužívanejšie slová)
- nemenná, pomalý vývin
- obsahuje len malú časť slov
jazyka
- pevné miesto majú najstaršie slová jazyka (napr. pomenovania prírodných javov – zem, oheň, voda, vzduch)
- slová
pomenúvajúce najbližších príbuzných (otec, matka)
- celonárodné slová, ktoré užívajú všetci (dom, obloha,
strom)
- okrem jadra tvorí slovnú zásobu jej ostatná časť
o Základná
- Obsahuje najčastejšie používané slová:
- Podstatné mená
- Prídavné
mená
- Slovesá
- Formálne výrazy (spojky, častice, citoslovcia)
§ Individuálnej slovnej
zásoby
- Je rozdielna od jedinca k jedincovi
- Priemerne obsahuje od 3000 – 8000 slov
- Závisí od komunikačných
schopností jedinca, vzdelania, prostredia, pracovného odvetvia, veku
- Delí sa na:
o Aktívnu
- bežná slovná
zásoba, ktorú využívame pri každodennej komunikácií
o Pasívnu
- oveľa bohatšia, rozumieme jej, ale nepoužívame
ju
- Slovná zásoba existuje na základe vzájomných vzťahov
- Slová tvoria spoločne systém slov, ktorými delíme
podľa:
o Vecného významu:
- Jednovýznamové (monosemantické)
- Viacvýznamové
(polysemantické)
- Neodvodené
- Odvodené
- Zložené
- Homonymá
- Synonymá
(rovnoznačné)
- Antonymá (opozitá - protiklady)
- Paronymá
- Súradné
- významovo nadradené
- Nesúradné - významovo podradené
ü Lexikálna
rovina:
- objasňuje slovnú zásobu z dvojakého hľadiska:
- Lexikálne významu (=
sémantiky)
§ Formy
- Kritéria delenia slov:
- Lexikálneho významu
- Významové súvislosti a vzťahy medzi
slovami
- Vonkajšej podoby (formy)
- Počet slov potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho
významu
- Podľa lexikálneho významu delíme slová na:
o
Jednovýznamové
- Práve 1 význam
- Vlastné mená (Jana, Trnava, Slovensko)
- Odborné názvy( dusík, kaučuk,
biosféra)
- Bežné pomenovanie (chlapec, pohár, priateľstvo)
o Viacvýznamové
- Majú viacero významov,
ktoré sú si podobné = polysémia
- Základný význam – matka (žena, ktorá porodila dieťa)
- Odvodený význam
- včelia
kráľovná
- matka príroda
- Matica
ü Podľa významových súvislostí a
vzťahov:
- Synonymá (rovnoznačné)
- Slová s podobným alebo rovnakým významom
- Rojčivý – snivý
– romantický
- Náhľad – názor – mienka – úsudok – presvedčenie – stanovisko
- Usnúť – zaspať –
zomrieť
- Kurivo – palivo, drak – šarkan
- Synonymický rad je tvorený minimálne tromi slovami s podobným
významom, ktoré sa líšia len malými významovými odtienkami
- Trieliť, utekať, bežať, ponáhľať sa,
šprintovať
o Antonymá
- Slová s opačným významom
- Kupovať –
predávať
- Darovať – dostať
- Biely – čierny
- Rýchlo – pomaly
- Veľa –
málo
- Krivolaký – rovný
o Homonymá (rovnozvučné
slová)
- Slová, ktoré rovnako znejú, ale majú odlišný význam
- Koruna (stromu), koruna (česká), koruna
(kráľova)
o Paronymá
- Hláskovo a významovo sa ovplyvňujúce slová
- Plod – plot, hlávka – lávka,
kar – rak, skon – sklon, oko – okno
o Jednoslovné
pomenovania
- Jedno slovo, ktoré má 1 slovný význam
- Väčšina slov
o Viacslovné
pomenovania
- Pomenúvajú jeden význam ako celok:
§ Združené pomenovania
- Zväčša
termíny
- Slnečná sústava, školská lavica, konať dobro
§ Frazeologizmy
- spojenie s obrazným a
nerozložiteľným významom
- streliť capa, hádzať hrach o stenu
§ Idiomy
- Slovné spojenia, ktoré
nemožno od seba oddeliť z významovej ani formálnej zložky
- Cimp-campr, tik-tak, lážo-plážo
§
Príslovia
- Prostriedky ľudovej slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, ich úlohou je vychovávať (= majú mravoučný
charakter).
- Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
§ Porekadlá
- Prostriedky ľudovej
slovesnosti, ktoré vyjadrujú ducha a vtip národa, nesnažia sa vychovávať, len okrajovo komentujú dej
- Jablko ďaleko nepadá
od
§ Pranostiky
- Prostriedky ľudovej slovesnosti, predpovedajúce počasie v určitom čase
§
Prirovnania
- Umelecké prostriedky, ktoré sú zložené z:
- porovnávaných javov
- spoločnej vlastnosti, ktorá je
vyzdvihnutá
- zvyčajne spojky ako, sťa
- Zo štylistického hľadiska členíme
slovnú zásobu na:
- štylisticky bezpríznakové slová = slová jadra slovnej zásoby (neutrálne = nocionálne)
- štylisticky
príznakové slová
- Tie delíme podľa:
- obsahu
- pôvodu
- spisovnosti
- doby
používania
- expresívnosti
- podľa obsahu (významu) delíme slová na:
o Termíny
(odborné slová)
- Jedno alebo viacslovné pomenovania na presné a jednoznačné vyjadrovanie sa;
- Vyskytujú sa v náučných
textoch
- morféma, svietiplyn, poniklec jarný
o Kancelarizmy
- tiež termíny; typické slová
administratívnych textov
- splatnosť, pohľadávka, lehota
o Publicizmy (žurnalizmy)
- slová typické pre
publicistické texty
- atentát, terorizmus, lukratívny
o Hovorové slová
- slová súkromného prejavu ako
súčasť hovorových textov
- panelák, futro, fucik
o Knižné slová
- slová výlučne písomného
prejavu
- milota, prýštiť, riava, rinúť sa
o Poetizmy (básnické slová)
- časť knižných slov
používané v poézii
- luna, deva, krásnota
o domáce
slová
- slová s domácim pôvodom užívané vo všetkých typoch textov
- kniha, noha, zbojník, rieka
cudzie
slová
- slová už prebrané (z latinčiny) a dodnes preberané z cudzích jazykov z angličtiny
- výskyt najmä v
náučných textoch
zdomácnené
- nepovažujú sa viac za cudzie, prevzali naše gramatické pravidlá (rádio,
televízor, auto, meter, uniforma)
- patria sem aj nespisovné, familiárne aj vulgárne slová – výrazne expresívne
- kiks,
šuviks, vercajg, gang
internacionalizmy
- medzinárodné slová
- výskyt vo viacerých, teda aspoň v troch
rozdielnych jazykoch, pomenúvajú javy z oblasti politiky, kultúry, vedy, techniky
- kardiochirurgia, substantívum, aliancia,
terorizmus
3. Zaraďte slová z ukážky č. 1 k príslušnej štýlovej vrstve.
Škodovka – slang, hovorový
štýl Lingvistika – odborný termín, náučný štýl Chlop (chlap) – nárečie, hovorový štýl Prýštiť
– knižné slovo, umelecký štýl
Zmenka – kancelarizmus, administratívny štýl Ľudze (ľudia) –
nárečové slovo, hovorový štýl Skyva (krajec) – knižné slovo, umelecký štýl
Dolupodpísaný –
kancelarizmus, administratívny štýl
Mladuštičký – zdrobnenina (eufemizmus)
- Vysvetlite na ľubovoľnom slove
vzájomné vzťahy sémantického trojuholníka. Semantický trojuholník je znázornenie nepriameho vzťahu medzi predmetom a jeho
pomenovaním. Vzťah medzi objektom a jeho pomenovaním prechádza cez pojmovú rovinu (rovinu myslenia, ktorú
si neuvedomujeme).
V rovine myslenie je pojem priradený k správnej definícii (= výpočet, vyratúvanie, vymenúvanie
najcharakteristickejších vlastností). Tieto tri vrcholy (pojem, rovina myslenia, objekt) sú vrcholmi sémantického
trojuholníka.
Definíciu, pojem, ktorý je schopný zastupovať reálne alebo vymyslené javy z nášho života sa
nazýva jazykový znak.
Sémantický trojuholník:
Definícia
okrúhle, slizké, citlivé,
orgán zraku,
prekrvené, biele
Oko
Pojem oko nemá nič spoločné s písmenom o-k, dokonca ani n. Ale v našej rovine myslenie je priradený sled
hlások oko k definícii. Keď uvidíme objekt, ktorý zodpovedá definícii (oko), tak ho automaticky priradíme a nazveme ho oko (volské oko,
predmety, ktoré pripomínajú oko, ale nie sú oko).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta