Lexikológia, slovná zásoba
Lexikológia, slovná zásoba
1. Charakterizujte lexikológiu ako vednú disciplínu
Jazyk je abstraktný systém noriem a znakov,
ktoré používame ako základný prostriedok na dorozumievanie.Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka a jazykových produktov sa
nazýva jazykoveda (lingvistika).
Jazyk je zložený zo štyroch jazykových rovín:
- Zvuková (fonetická)
- Morfologická
(tvarová)
- Skladobná (syntaktická)
- Významová (lexikálna)
- systémovo organizovaný a vnútorne usporiadaný systém, ktorý
zahŕňa všetky pomenúvacie jednotky
- základným predmetom skúmania je slovo
2. Charakterizujte pojem slovo
(lexéma) a slovná zásoba.
- Slovo (lexéma) je základnou lexikálnou
- Je ustálený ako celok premiestniteľný sled hlások s
vlastným lexikálnym a gramatickým významom.
- Lexikálny význam vyjadruje vecný
- Gramatický význam vyjadruje gramatické
kategórie.
- Lexikálny a gramatický význam slova spolu tvoria úplný význam
- Národný jazyk tvoria
slová, slovné spojenia, typické pre daný samostatný národ, štát
- Jeho najdôležitejšie formy sú:
- spisovný jazyk
(nadštandardná a štandardná forma)
- Nárečia (subštandardná forma)
ü Slovná zásoba (lexika)
- Je
súhrn všetkých slov v
- Otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní.
- Je otvorená, je pre ňu typický príliv a
odliv slov podľa spoločenskej potreby v danom historickom období alebo prostredí.
- Citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti.
- Skladá
sa z pevného základu nazývaného jadro (najpoužívanejšie slová).
- základný fond slov
- nemenná, pomalý
vývin
- obsahuje len malú časť slov jazyka
- pevné miesto majú najstaršie slová jazyka (napr. pomenovania prírodných javov –
zem, oheň, voda, vzduch)
- slová pomenúvajúce najbližších príbuzných (otec, matka)
- celonárodné slová, ktoré užívajú
všetci (dom, obloha, strom)
o okrem jadra tvorí slovnú zásobu jej ostatná
časť
o Základná
- Obsahuje najčastejšie používané
slová:
- Podstatné mená
- Prídavné mená
- Slovesá
- Formálne výrazy (spojky, častice,
citoslovcia)
o Individuálnej slovnej zásoby
- Je rozdielna od jedinca k
- Priemerne obsahuje od 3000 –
8000
- Závisí od komunikačných schopností jedinca, vzdelania, prostredia, pracovného odvetvia,
- Delí sa na:
·
Aktívnu
- bežná slovná zásoba, ktorú využívame pri každodennej komunikácií
· Pasívnu
- oveľa bohatšia
(až pätnásobne), rozumieme jej, ale nepoužívame ju
- Slovná zásoba existuje na základe vzájomných vzťahov.
3.
Rozdeľte slovnú zásobu podľa expresívnosti, spisovnosti a doby výskytu a zaraďte slová z ukážky č. 1 do príslušnej
vrstvy.
- Slová tvoria systém slov, ktoré delíme podľa viacerých kritérií:
- Podľa spisovnosti členíme
slová:
o spisovné slová
- slová zo slovnej zásoby spisovného jazyka kodifikované v normatívnych príručkách,
používajú sa vo všetkých typoch textov
o nespisovné slová
- slová používané vo veľmi úzkom okruhu textov =
súkromný rozhovor, zvada, slangový prejav
· dialektizmy (nárečové slová)
- typické
pre určité geografické územie, región
- švábka, grule, bandurky, erteple
· slangové slová
- vznikajú
deformáciou známych slov
- používa ich istá spoločesnká alebo záujmová skupina
- sú to osobité výrazy študentov,
vojakov
- fáro, dostať zaracha, kilo = 100 Sk, liter, melón, seknúť s čím
·
profesionalizmy
- nespisovné slová z oblasti istej profesie určené na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa
- operačka,
zubárina, deckár
- mnohé vnikli univerbizáciou z dvojslovných spojení
· argot
- tajná, šifrovaná reč
používaná v kontexte, ktorému nezasvätený človek nerozumie, výskyt
- v hovorovej reči rôznych asociálnych skupín
- blcha =
stopa po injekčnej striekačke
- televízor = dorozumievanie sa z okna do okna väznice
·
žargón
- slová, ktoré slúžia na úsporné a presné vyjadrovanie
- Podľa doby používania členíme slovnú zásobu
na:
- neologizmy (nové slová)
- novovzniknuté slová a spojenia na základe vývoja spoločnosti
- vyskytujú sa
v náučnom, administratívnom, publicistickom štýle,
- často prevzaté z CJ (napr.: mobilný telefón, privatizácia, snoubording,
rogalo...)
- okazionalizmy (príležitostné slová)
- slová používané príležitostne,
vznikajú a zanikajú s aktuálnym textom, nie sú zaregistrované v bežných slovníkoch
- vyskytujú sa v umeleckých a hovorových
textoch
- slanieť, sladkoústa dievčina, topánkareň
o zastarané slová
- slová a slovné
spojenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby
o archaizmy
- slová, ktoré už bežne
nepoužívame, lebo ich nahradili nové slová, ich synonymá
- movitý = zámožný, sklep = obchod
o
historizmy
- slová, ktoré kedysi pomenúvali predmety a javy, ktoré dnes už neexistujú;
- nájdeme ich v dielach s historickou
tematikou alebo odborných textoch
- vicišpán, dráb, dereš, slúžny
- Podľa expresívnosti (citového
zafarbenia) členíme slová:
- na slová vyjadrujúce kladný postoj
§ Deminutívna
(zdrobneniny)
- slová pozitívneho, lichotivého vzťahu k realite, pomenovania drobných, milých vecí
- očká, briadka,
zlatučký, chlebík, havko
§ Eufemizmy
- slová a spojenia, ktoré zmierňujú, zjemňujú realitu
- pri tele
= tlstý, zaspať = zomrieť, nakúpiť za päť prstov = ukradnúť
§ Hypokoristiká
- lichotivé slová s príznakom
maznavosti, familiárne
- maminka, ocinko, holúbok
- slová vyjadrujúce záporný
postoj:
§ Pejoratíva
- hanlivé, znevažujúce, pohŕdavé slová, ktorých úlohou je
odsúdiť
- žbrnda, pracháč, babrák, držgroš
§ Augmentatíva (hyperboly)
- opak zdrobnenín, zveličujú
celkový význam
- hlavisko, dlhočizný, psisko
§ Dysfemizmy
- opak eufemizmov, slová zveličujúce záporné
vlastnosti a nedostatky, sú hrubé a drsné
· nadávky
- (ty) krava, teľa, zmija,
hyena
· vulgarizmy
- hrubé, neslušné výrazy s výrazne negatívnym nábojom; ich používanie je v rozpore s etikou
spoločenského správania, je nutné sa im vyhýbať.
- doboha, ksichty, skapať
- v rámci vulgarizmov vyčleňujeme
aj obscénne slová
(= nadáva sa nimi do intímnych častí ľudského tela)
- Slová z ukážky č.
1
- kapesník – bohemizmus, čechizmus (prebrali sme ho z češtiny, po našom vreckovka)
- nosisko – hyperbola =
zveličujúce slovo = augmentatívum
- pandúr – historizmus
- klasák – slangový
výraz
- čejndžnúť – slangové slovo (vymeniť), zdeformované z anglického to change
- zlatka – historizmus,
platidlo v minulosti (dnes sa už nepoužíva)
- papkať – hypokoristikum = domácke slovo
- hintov – archaizmus,
slovo, ktoré sa už nepoužíva, ale máme zaň náhradu (koč, kočiar)
- fet – slangový výraz
- bukréta –
zastarané slovo (kytica)
- fízel – slangové slovo, pejoratívum (hanlivé pomenovanie príslušníka
polície)
- čekovať – zdomácnené slovo (cudzie, ktoré prevzalo náš pravopis), slangové
(skontrolovať)
- skapať – vulgarizmus (zomrieť)
4. Vysvetlite pojem lexikografia.
Lexikografia je náuka o
spracovaní slovníkov. V nich je zachytená slovná zásoba daného jazyka. Najznámejším je šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka
I. – VI. (je to výkladový slovník):
- Obsahuje najúplnejší súpis slovnej zásoby slovenského jazyka a vysvetľuje význam
a štylistické odtienky používania jednotlivých
- Podáva výskyt slov slovnej zásoby v typických
- Okrem toho zachytáva
celonárodnú frazeológiu (ustálené spojenia, zvraty).
- Obsahuje odbornú terminológiu, okrem vysoko špecializovaných
termínov.
5. Uveďte základné druhy slovníkov.
Okrem výkladových slovníkov (obsahujú vysvetlenie pojmu, príklady, kde sa
používa, napr.
Krátky slovník slovenského jazyka = KSSJ) poznáme aj:
- Pravopisné – Pravidlá slovenského pravopisu
(PSP)
- Slovníky správnej výslovnosti (ortoepické) – Pravidlá slovenskej výslovnosti
- Terminologické
(odborné)
- Dvojjazyčné
- Slovník cudzích slov
- Etymologické (vysvetľujúce pôvod slova)
- Retrogránde (slovníky o
gramatických príponách)
- Frenkvenčné (slová podľa percent výskytu)
- Synonymické (súpis synonymických dvojíc a
radov)
- Frazeologické (súpis frazeologizmov)
Pre študentov majú najväčší význam (pri písaní slohových
prác):
- Malý synonymický slovník (synonymický slovník)
- Malý frazeologický
slovník (frazeologický slovník)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta