Lexikológia, slovná zásoba

Lexikológia, slovná zásoba

1. Charakterizujte lexikológiu ako vednú disciplínu

Jazyk je abstraktný systém noriem a znakov, ktoré používame ako základný prostriedok na dorozumievanie.Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka a jazykových produktov sa nazýva jazykoveda (lingvistika).

Jazyk je zložený zo štyroch jazykových rovín:

• Zvuková (fonetická)
• Morfologická (tvarová)
• Skladobná (syntaktická)
• Významová (lexikálna)
  • systémovo organizovaný a vnútorne usporiadaný systém, ktorý zahŕňa všetky pomenúvacie jednotky
  • základným predmetom skúmania je slovo

2. Charakterizujte pojem slovo (lexéma) a slovná zásoba.

• Slovo (lexéma) je základnou lexikálnou
• Je ustálený ako celok premiestniteľný sled hlások s vlastným lexikálnym a gramatickým významom.
• Lexikálny význam vyjadruje vecný
• Gramatický význam vyjadruje gramatické kategórie.
• Lexikálny a gramatický význam slova spolu tvoria úplný význam

• Národný jazyk tvoria slová, slovné spojenia, typické pre daný samostatný národ, štát
• Jeho najdôležitejšie formy sú:
  • spisovný jazyk (nadštandardná a štandardná forma)
  • Nárečia (subštandardná forma)

ü Slovná zásoba (lexika)

• Je súhrn všetkých slov v
• Otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní.
• Je otvorená, je pre ňu typický príliv a odliv slov podľa spoločenskej potreby v danom historickom období alebo prostredí.
• Citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti.
• Skladá sa z pevného základu nazývaného jadro (najpoužívanejšie slová).
  • základný fond slov
  • nemenná, pomalý vývin
  • obsahuje len malú časť slov jazyka
    • pevné miesto majú najstaršie slová jazyka (napr. pomenovania prírodných javov – zem, oheň, voda, vzduch)
    • slová pomenúvajúce najbližších príbuzných (otec, matka)
    • celonárodné slová, ktoré užívajú všetci (dom, obloha, strom)

o okrem jadra tvorí slovnú zásobu jej ostatná časť

• Členenie slovnej zásoby

o Základná

• Obsahuje najčastejšie používané slová:
  • Podstatné mená
  • Prídavné mená
  • Slovesá
  • Formálne výrazy (spojky, častice, citoslovcia)

o Individuálnej slovnej zásoby

• Je rozdielna od jedinca k
• Priemerne obsahuje od 3000 – 8000
• Závisí od komunikačných schopností jedinca, vzdelania, prostredia, pracovného odvetvia,
• Delí sa na:

· Aktívnu

• bežná slovná zásoba, ktorú využívame pri každodennej komunikácií

· Pasívnu

• oveľa bohatšia (až pätnásobne), rozumieme jej, ale nepoužívame ju

• Slovná zásoba existuje na základe vzájomných vzťahov.

3. Rozdeľte slovnú zásobu podľa expresívnosti, spisovnosti a doby výskytu a zaraďte slová z ukážky č. 1 do príslušnej vrstvy.

• Slová tvoria systém slov, ktoré delíme podľa viacerých kritérií:
• Podľa spisovnosti členíme slová:

o spisovné slová

• slová zo slovnej zásoby spisovného jazyka kodifikované v normatívnych príručkách, používajú sa vo všetkých typoch textov

o nespisovné slová

• slová používané vo veľmi úzkom okruhu textov = súkromný rozhovor, zvada, slangový prejav

• Členíme ich na:

· dialektizmy (nárečové slová)

• typické pre určité geografické územie, región
• švábka, grule, bandurky, erteple

· slangové slová

• vznikajú deformáciou známych slov

• používa ich istá spoločesnká alebo záujmová skupina
• sú to osobité výrazy študentov, vojakov
• fáro, dostať zaracha, kilo = 100 Sk, liter, melón, seknúť s čím

· profesionalizmy

• nespisovné slová z oblasti istej profesie určené na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa
• operačka, zubárina, deckár
• mnohé vnikli univerbizáciou z dvojslovných spojení

· argot

• tajná, šifrovaná reč používaná v kontexte, ktorému nezasvätený človek nerozumie, výskyt
• v hovorovej reči rôznych asociálnych skupín
• blcha = stopa po injekčnej striekačke
• televízor = dorozumievanie sa z okna do okna väznice

· žargón

• slová, ktoré slúžia na úsporné a presné vyjadrovanie

• Podľa doby používania členíme slovnú zásobu na:
  • neologizmy (nové slová)
    • novovzniknuté slová a spojenia na základe vývoja spoločnosti
    • vyskytujú sa v náučnom, administratívnom, publicistickom štýle,
    • často prevzaté z CJ (napr.: mobilný telefón, privatizácia, snoubording, rogalo...)

• okazionalizmy (príležitostné slová)
  • slová používané príležitostne, vznikajú a zanikajú s aktuálnym textom, nie sú zaregistrované v bežných slovníkoch
  • vyskytujú sa v umeleckých a hovorových textoch
  • slanieť, sladkoústa dievčina, topánkareň

o zastarané slová

• slová a slovné spojenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby

o archaizmy

• slová, ktoré už bežne nepoužívame, lebo ich nahradili nové slová, ich synonymá
• movitý = zámožný, sklep = obchod

o historizmy

• slová, ktoré kedysi pomenúvali predmety a javy, ktoré dnes už neexistujú;
• nájdeme ich v dielach s historickou tematikou alebo odborných textoch

• vicišpán, dráb, dereš, slúžny

• Podľa expresívnosti (citového zafarbenia) členíme slová:
  • na slová vyjadrujúce kladný postoj

§ Deminutívna (zdrobneniny)

• slová pozitívneho, lichotivého vzťahu k realite, pomenovania drobných, milých vecí
• očká, briadka, zlatučký, chlebík, havko

§ Eufemizmy

• slová a spojenia, ktoré zmierňujú, zjemňujú realitu
• pri tele = tlstý, zaspať = zomrieť, nakúpiť za päť prstov = ukradnúť

§ Hypokoristiká

• lichotivé slová s príznakom maznavosti, familiárne
• maminka, ocinko, holúbok

• slová vyjadrujúce záporný postoj:

§ Pejoratíva

• hanlivé, znevažujúce, pohŕdavé slová, ktorých úlohou je odsúdiť
• žbrnda, pracháč, babrák, držgroš

§ Augmentatíva (hyperboly)

• opak zdrobnenín, zveličujú celkový význam
• hlavisko, dlhočizný, psisko

§ Dysfemizmy

• opak eufemizmov, slová zveličujúce záporné vlastnosti a nedostatky, sú hrubé a drsné
  • ožran, hnát, chajda

· nadávky

• (ty) krava, teľa, zmija, hyena

· vulgarizmy

• hrubé, neslušné výrazy s výrazne negatívnym nábojom; ich používanie je v rozpore s etikou spoločenského správania, je nutné sa im vyhýbať.
• doboha, ksichty, skapať
• v rámci vulgarizmov vyčleňujeme aj obscénne slová

(= nadáva sa nimi do intímnych častí ľudského tela)

• Slová z ukážky č. 1
  • kapesník – bohemizmus, čechizmus (prebrali sme ho z češtiny, po našom vreckovka)
  • nosisko – hyperbola = zveličujúce slovo = augmentatívum
  • pandúr – historizmus

• klasák – slangový výraz
• čejndžnúť – slangové slovo (vymeniť), zdeformované z anglického to change
• zlatka – historizmus, platidlo v minulosti (dnes sa už nepoužíva)
• papkať – hypokoristikum = domácke slovo
• hintov – archaizmus, slovo, ktoré sa už nepoužíva, ale máme zaň náhradu (koč, kočiar)
• fet – slangový výraz
• bukréta – zastarané slovo (kytica)
• fízel – slangové slovo, pejoratívum (hanlivé pomenovanie príslušníka polície)
• čekovať – zdomácnené slovo (cudzie, ktoré prevzalo náš pravopis), slangové (skontrolovať)
• skapať – vulgarizmus (zomrieť)

4. Vysvetlite pojem lexikografia.

Lexikografia je náuka o spracovaní slovníkov. V nich je zachytená slovná zásoba daného jazyka. Najznámejším je šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka I. – VI. (je to výkladový slovník):

• Obsahuje najúplnejší súpis slovnej zásoby slovenského jazyka a vysvetľuje význam a štylistické odtienky používania jednotlivých
• Podáva výskyt slov slovnej zásoby v typických
• Okrem toho zachytáva celonárodnú frazeológiu (ustálené spojenia, zvraty).
• Obsahuje odbornú terminológiu, okrem vysoko špecializovaných termínov.

5. Uveďte základné druhy slovníkov.

Okrem výkladových slovníkov (obsahujú vysvetlenie pojmu, príklady, kde sa používa, napr.

Krátky slovník slovenského jazyka = KSSJ) poznáme aj:

• Pravopisné – Pravidlá slovenského pravopisu (PSP)
• Slovníky správnej výslovnosti (ortoepické) – Pravidlá slovenskej výslovnosti
• Terminologické (odborné)
• Dvojjazyčné
• Slovník cudzích slov
• Etymologické (vysvetľujúce pôvod slova)
• Retrogránde (slovníky o gramatických príponách)
• Frenkvenčné (slová podľa percent výskytu)
• Synonymické (súpis synonymických dvojíc a radov)
• Frazeologické (súpis frazeologizmov)

Pre študentov majú najväčší význam (pri písaní slohových prác):

• Malý synonymický slovník (synonymický slovník)
• Malý frazeologický slovník (frazeologický slovník)