Interpunkcia a diakritika
Interpunkcia a diakritika
1. Vysvetlite rozdiel medzi interpunkčnými a diakritickými znamienkami v slovenskom
jazyku.
Diakritické znamienka, nazývané aj diakritika, menia výslovnosť, označujú dĺžku a mäkkosť hlásky
alebo plnia rozlišovaciu funkciu.
V rámci slovenského jazyka rozlišujeme:
- Dĺžeň – označuje
dlhšiu hlásku – á, é, í, ó, ú, ŕ, ĺ
- Mäkčeň – označuje mäkkosť – ď, ť, ň, ľ, č, ž, š,
dž
- Dve bodky – napríklad ä (v nemčine ö, ü)
- Vokáň (lat. cirkumflex) – ô (môj kôň,
bôb)
Interpunkčné znamienka, alebo interpunkcia, sú znaky, ktoré nemajú fonetickú funkciu (ako
diakritické znamienka), ale pomáhajú členiť text, naznačujú melódiu, priamu reč, prestávky v texte.
V slovenčine
píšeme latinkou, v Bulharsku, Rusku sa píše azbukou (cyrilikou). Náš jazyk obsahuje:
- Písané
znaky (veľké, malé)
- Tlačené písmo (veľké, malé)
ü
Číslice
- Znaky, vyjadrujúce celé slová (najmä matematické operácie -, +, ., :, =)
2. Vymenujte
interpunkčné a diakritické znamienka a objasnite ich funkciu.
V slovenskom jazyku rozlišujeme viaceré interpunkčné znamienka:
a.
Bodka (.)
- Píše sa
- na konci vety
- za skratkou (apod., tzv., tzn., r.o.)
- za číslicami zastupujúcimi radové
číslovky (1., )
- za číslicami vo význame po prvé, po druhé
- za veľkým písmenom označujúcim skupinu (A. skupina)
- na
odčlenenie hodín, minút (9.30, 05)
- za iniciálami mena (M. R. Štefánik)
- ako znamienko násobenia (2.3 = 6; 9.9 =
81)
- nepíše sa
- za nadpisom (Pampulóni)
- za iniciálovou skratkou (Slovnaft, ZRPŠ, BDSK)
- za určením miesta
a dátumu v jednom riadku (Krompachy, 11.04.2015)
- za medzinárodnými značkami (S, m, kg)
b. Čiarka
(,)
- Vyčleňovacia funkcia – vyčleňuje výrazy, ktoré:
- nie sú vetnými členmi
- citoslovcia (Ach, to
bolí.)
- oslovenia (Karol, nemáme doma cukrú.)
- hodnotiace častice (Pravda, nezvykne nikdy meškať)
- kontaktné výrazy (Dá
sa to, vidíte? Je to tak, chápete?)
- vsuvky (A to je, v dnešnom modernom svete, veľmi ťažké.)
- sú vetnými
členmi
- voľný rozvitý prívlastok (Dievčence, opásané bielymi zásterami, nosili
)
- prístavok (Ľudovít Štúra, známy jazykovedec, ...)
- rozvité prechodníkové konštrukcie (Vedeli, pravdupovediac, naozaj
všetko.)
- v podraďovacom súvetí vyčleňuje hlavnú vetu (Hv) od vedľajšej vety (Vv) – (Dalo by sa to, keby som
vedel lietať.)
- Spájacia funkcia
- Viacnásobný vetný člen (Miro, Ďuro, Peťo si objedali )
- Bezspojkové spojenie
viet v priraďovacom súvetí (Taxík zastal, pasažieri vystúpili.)
- Priraďovacie súvetie pred spojkami – lež, ale, no, oba, čo len
(Pozvem ju, iba som ešte nenabral )
- Pri zdvojených spojkách (Ani nezavolal, ani sa )
- Pred spojkami s výrazom a (Sľúbil, a predsa
neprišiel. Neváži si to, a preto je taký nafúkanec. Dokázali sme to, a teda je možné cestovať do
budúcnosti.)
- Odčleňovacia funkcia
- Vytýčený vetný člen (Dobré rady, tie by sme teraz
potrebovali.)
- Osamostatnený vetný člen (Konečne prišli, obaja. Už to mám za sebou, konečne.)
- Iné funkcie
čiarky
- Obrátené poradie v menách a priezviskách
- Prelich, Karol
- Vojtila, Karol
- Obrátené poradie v
abecedných registroch
- rovnica, kvadratická
- rovnica, kubická
- Oddeľuje desatinné
hodnoty
o 5,4; 3,14; 0,00005
c. Spojovník (-)
- Píše sa:
- Pri delení slov na konci
riadka
- Pri zvukomalebných citoslovciach (tik-tak, bim-bam)
- Spájanie slov zapísaných číslicou aj písmenami (2- izbový,
100-násobný, 3-farebný)
- V spojeniach vyjadrujúcich stupňovanie (už-už)
- Približnosť (dva-tri)
- V zložených vlastných
menách (Elena Maróthy-Šoltésová)
d. Dvojbodka (:)
- Píše sa:
- Za vetou alebo výrazom, ktoré uvádzajú
priamu reč (Bojimír neustúpil: „Takto to ďalej nepôjde.“)
- Pred výpočtom vlastností, členov
uši, krídla, chvost)
- Na vyjadrenie pomeru (Česko – Slovesnko, 1 : 1)
- V bibliografických
údajoch (Kafka, F.: Zámok)
e. Výkričník (!)
- Píše sa:
- Na konci rozkazovacích, želacích, zvolacích
viet
- Na konci jednoslovných viet
- Nepíše sa:
- Za vetou v tvare rozkazovacieho spôsobu v prísudku = pobádanie
- Ak ide o návod, pokyn
- Napíšte tvary slovies, vyhľadajte v
slovníkoch.
f. Otáznik (?)
- Píše sa:
- Na konci opytovacej vety
- Na konci
priraďovacieho súvetia, ak je na konci opytovacia veta
- Dostali sme sa tam, ale čo potom?
- Prídeme na okraj lesa a čo
nevidíme?
- Na konci podraďovacieho súvetia, ak je hlavná veta opytovacia
- Nevieš(Hv), že sa na svete
nič nedeje bez príčiny(Vv)?
- Nepíše sa:
- V podraďovacom súvetí, ak je Vv
g. Úvodzovky („
“)
- Označujú doslovný prehovor – priamu reč
- Na začiatku a konci presných citátov
- „Je lepšie zomrieť na
nohách ako žiť na kolenách.“
- Výrazy príznačné pre isté obdobie
h. Pomlčka (–)
- vo vete s menným prísudkom
- Mladosť – radosť. Staroba
–
- Na oddelenie myšlienky, vsuvky v dlhšom texte
- Pri vypočítavaní bodov (osnova bez číselných údajov)
- Na
označenie časového alebo miestneho rozpätia
- (1914 – 1918, 1650 – 1780, 20 – 30 rokov)
i. Zátvorky (
)
- Rôzne typy
- Okrúhle ( )
- Hranaté [ ]
- Lomené <>
- Zložené { }
- Meno
autora za citátom, názvom práce
- Kapitál.( Marx, K. – Engels, F.: Viedeň. 1848)
- Časový údaj za menom (narodenie a
úmrtie)
- Hviezdoslav (1849 – 1921), Gerlach (2655 n.m.)
- Údaje tvoriace jeden celok – matematické
veličiny
- Prvky, medzi ktorými sú vzťahy
ü
Fakultatívne (nepovinné) prvky
- pozerať (sa), drobu(li)nký
- Číselné údaje v súvislom texte pri triedení na
skupiny
- Vo Vesmíre rozlišujeme (1) tmavú energiu, (2) tmavú hmotu,
(3) svetlú energiu a (4) svetlú hmotu.
j.
Lomka (/)
- pri variantoch rôznych prípon
- prípona -mi/-ami; umyť/umývať
- na vyjadrenie podielového tvaru
(km/h, m/s)
- zaznačenie školského roka (2014/2015)
- vyčlenenie veršov v súvislom texte
- Vysoká. / Číhajú na
ňu. – Byť samým sebou je byť /
3. Vo vetách v ukážke č. 1. doplňte chýbajúcu interpunkciu, opravte pravopis podľa pravidiel
o zapisovaní priamej reči a svoje tvrdenie zdôvodnite.
„A ty si ešte slobodný?“ spýtala sa
bojovne.
„Ešte stále,“ prikývol Ulmer.
„To
si taký prieberčivý?“ spýtala sa už trochu zmierlivejšie.
„Neviem, pokiaľ ide o
mňa,“ odvetil Ulmer, „možno nepoznám také dievča, ktorého bozky by boli
sladšie, sladšie ako víno.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta