Syntax – veta, druhy viet podľa modálnosti

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 08.12.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 998 slov
Počet zobrazení: 740
Tlačení: 32
Uložení: 22

Definujte syntax. Definujte vetu. Popíšte druhy viet podľa modálnosti. Charakterizujte hlavné a vedľajšie vetné členy, sklady.

VETA je gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré vyjadruje ucelenú myšlienku

Vety podľa zámeru, postoja hovoriaceho (modality - modálnosti, obsahu):

  • oznamovacie
  • opytovacie
  • rozkazovacie: Poď sem! Zavri už tie ústa! Už aj skonči!
  • želacie: Bodaj by to tak bolo! Nech len prestane pršať.
    • pozdravy: Všetko dobré! Tak sa maj! Pekný deň!
    • blahoželania: Šťastné sviatky! Nech sa ti darí ďalších päťdesiat rokov!
    • zaklínania, prekliatia: Bodaj by si skapal! Nech ťa čert vezme!
  • zvolacia: Aká zaujímavá knižka! To je krásna hračka!

SYNTAX = SKLADBA SYNTAGMA = SKLAD

Jednou zo základných vlastností jazyka ako dorozumievacieho systému je schopnosť skladania slov do viet a viet do textov.

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladaním slov do viet, sa nazýva syntax (skladba) a spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. vetná syntax.

Základnými jednotkami sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia, text.

Medzi jednotlivými vetnými členmi existujú významové spojenia – sklady:

  • prisudzovací sklad – medzi podmetom a prísudkom
  • priraďovací sklad – medzi rovnocennými VČ

+

Gramatické prostriedky na spájanie slov sú vzťahy medzi slovami:

  1. ZHODA – je to vzťah medzi podmetom a prísudkom : Janko Píše
  • je to vzťah medzi podstatným menom a zhodným prívlastkom: malý Janko

VETNÉ ČLENY

Základné VČ sú podmet (Kto? ČO? – Nominatív) a prísudok (Čo robí podmet?)

Medzi nimi je prisudzovací sklad. Prisudzovací sklad je základom, jadrom dvojčlennej vety.

Podmet a prísudok sa zhodujú v osobe, čísle a rode.

PODMET

  • vyjadrený
    • nevyjadrený
  • jednoduchý (holý) Andrej spal
  • rozvitý Malý Andrej spal.
  • viacnásobný Andrej a Jozef spali.
  • Podmetom môže byť podstatné meno, prídavné meno: Sýty hladnému neverí.
  • zámeno: Niekto zvoní. Niekto ťa hľadá.
  • číslovka: Štyria neprišli. Obaja pozorne načúvali. Mnohí neprišli. Prvý získal cenu a diplom.
  • spodstatnené prídavné meno: ChorýCestujúci nastúpili. Rovný rovného si hľadá. Pocestný zostal pred dverami. Chorý sa dnes cíti lepši.

PRÍSUDOK – slovesný (plnovýznamové sloveso) mama pečie

  • slovesný (neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového slovesa)

neplnovýznamové slovesá: chcieť, môcť, smieť, začať, začínať, prestať, prestávať, skončiť, stať sa, stávať sa, zostať, ostať)

  • neslovesný (neplnovýznamové byť + podstatné meno, prídavné meno, zámeno)
  • jednoduchý Mama čaká.
  • rozvitý Mama dlho čaká.

Ja naozaj nemôžem prísť. – prísudok slovesný

IIv Is

Vrany odleteli. dvojčlenná veta úplná

PS

IIn Is

(Ony) odleteli. dvojčlenná veta neúplná

ROZVÍJAJÚCE VETNÉ ČLENY

PREDMET

Zisťujeme ho pádovou otázkou okrem Nominatívu

Predmet môže byť vyjadrený podstatným menom: Jano pokosil záhradu.

zámenom: Mama volala na nás. Myslíš na mňa. Napíšem ti. Poštárka pozná každého.

spodstatneným prídavným menom: Pozdravil cestujúcich. Odviezli zraneného.

Predmet môže byť jednoduchý Juro rozprával zážitky.

rozvitý Juro rozprával zaujímavé zážitky.

viacnásobný Juro rozprával zážitky a príbehy.

Predmet priamy – v Akuzatíve bez predložky

Predmet nepriamy – v Akuzatíve s predložkou alebo v inom páde.

„Sa“ môže byť niekedy aj predmet sa = seba – koho?

Otec sa holí. - sa – predmet (koho holí? seba, sa)

Paulínka sa češe. - sa - predmet – (koho? seba)

Otec sa smeje. - sa je súčasťou zvratného slovesa.

Dom sa stavia. – sa je súčasťou zvratného tvaru trpného rodu.

POZOR: PREDMET SA SPÁJA LEN S PRÍSUDKOM.

Dostal som darček od otca. darček = predmet (koho? čo? som dostal?), od otca = prívlastok nezhodný (aký darček?)

Dostal som výprask od otca. výprask = predmet, od otca = prívlastok nezhodný

Píšem list dcére. list – predmet (koho? Čo? píšem? ), dcére – prívlastok zhodný (aký list)

PRÍVLASTOK

Je vetný člen, ktorý rozvíja podmet, predmet, alebo príslovkové určenie vyjadrené podstatným menom. Prívlastok zisťujeme otázkami: Aký? Ktorý? Čí?

Naša mama varí.

Mama varí chutnú polievku.

Blúdili sme v temnom lese.

Čestný človek hovorí pravdu.

Susedove deti vyhrali prvé miesto.

Košický rýchlik meškal.

Prívlastok môže byť vyjadrený:

  • prídavným menom: dobrý otec, novinová správa, smreková hora, čerstvé mlieko, detské hry
  • zámenom: jeho deti, tie isté deti, naše deti,
  • číslovkou: dvojaké zošity, traja kamaráti, štvoro šiat
  • podstatným menom: hry detí

Prívlastok zhodný: prívlastok sa zhoduje v gramatických kategóriách s nasledujúcim podstatným menom a stojí pred podstatným menom: lúčne kvety

Prívlastok nezhodný – nezhoduje sa v gramatických kategóriách s podstatným menom a stojí za podstatným menom: kvety lúky

Prívlastok môže byť:

  • jednoduchý (holý) veľká loď
  • rozvitý – postupne rozvíjajúci: veľmi veľká loď
  • postupne rozvíjajúci: táto nádherná loď (táto loď, nádherná loď)

veľká zaoceánska loď, na svojej prvej skutočnej plavbe

  • viacnásobný: nízke i vyššie dreviny

PRÍVLASTOK SA SPÁJA S PODSTATNÝM MENOM V PODMETE, PREDMETE, PRÍSLOVKOVOM URČENÍ

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

Vyjadruje za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku:

  • miesta: Mirka cestuje do Prahy. kde?
  • času: Cestuje ráno. kedy?
  • spôsobu: Cestuje rýchlikom. Ako?
  • príčiny: Cestuje na promóciu. Prečo cestuje? Pre akú príčinu? Z akého dôvodu?

Neprišiel pre chorobu. Zjojkla od bolesti.

Príslovkové určenie rozvíja prísudok alebo prívlastok: veľmi pekný, veľmi dobre

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE

tvoria prechod medzi vetným členom a vedľajšou vetou, slúžia na zhustenie textu.

Polovetná konštrukcia vyjadruje sprievodný dej, ktorý sa odohráva popri hlavnom deji

- polovetná konštrukcia funguje ako vetný člen, teda nemôže stáť samostatne

- hlavnou funkciou je kondenzácia, zhusťovanie textu, z toho vyplýva, že polovetnú konštrukciu možno zmeniť na vetu

Polovetná konštrukcia plní funkciu doplnku, prístavku, príslovkového určenia, predmetu.

Polovetná konštrukcia nie je vyjadrená určitým tvarom slovesa (čítam, píšem), ale

neurčitým tvarom slovesa:

neurčitkom: písať, čítať

činným príčastím prítomným: píšuci, čítajúci

prechodníkom: píšuc, čítajúc

  • neurčitkom –ť

Zlodeja sme pristihli, ako kradol. Zlodeja sme pristihli kradnúť. – polovetná konšttukcia vyjadrená neurčitkom

Mama sa rozhodla, že napečie domáci chlieb. Mama sa rozhodla napiecť domáceho chleba.

napiecť domáceho chleba – polovetná konštrukcia vyjadrená neurčitkom

Ja na navrhla, aby sa táto otázka preskúmala. Jana navrhla túto otázku znova

preskúmať.

túto otázku znova preskúmať –polovetná konštrukcia vyjadrená neurčitkom

  • činným príčastie prítomné - úci, iaci, aca, iace

Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci, ovládajúci pravopis, sa neboja diktátov

Obdivoval budovu,

ktorá stála na druhej strane námestia. Obdivoval budovu stojacu na druhej strane námestia.

stojacu na druhej strane námestia – polovetná konštrukcia vyjadrená činným príčastím

Deti, ktoré sedeli na brehu rieky, pozorovali vlny. Deti sediace na brehu rieky pozorovali vlny.

sediace – prívlastok vyjadrený činným príčastím

Obdivoval budovu, ktorú stála na druhej strane

námestia. Obdivoval budovu stojacu na druhej strane námestia.

stojacu na druhej strane námestia – polovetná konštrukcia vyjadrená činným príčastím

  • prechodníkom -úc,

Z trávnika odišiel Fero a pri tom kríval. Z trávnika Fero odišiel krívajúc.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#mnohí slovný druh #spodstatnene pridavne meno

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014