VETA je gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré vyjadruje ucelenú myšlienku
Vety podľa zámeru, postoja hovoriaceho (modality - modálnosti, obsahu):
SYNTAX = SKLADBA SYNTAGMA = SKLAD
Jednou zo základných vlastností jazyka ako dorozumievacieho systému je schopnosť skladania slov do viet a viet do textov.
Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladaním slov do viet, sa nazýva syntax (skladba) a spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax, resp. vetná syntax.
Základnými jednotkami sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia, text.
Medzi jednotlivými vetnými členmi existujú významové spojenia – sklady:
+
Gramatické prostriedky na spájanie slov sú vzťahy medzi slovami:
VETNÉ ČLENY
Základné VČ sú podmet (Kto? ČO? – Nominatív) a prísudok (Čo robí podmet?)
Medzi nimi je prisudzovací sklad. Prisudzovací sklad je základom, jadrom dvojčlennej vety.
Podmet a prísudok sa zhodujú v osobe, čísle a rode.
PODMET
PRÍSUDOK – slovesný (plnovýznamové sloveso) mama pečie
neplnovýznamové slovesá: chcieť, môcť, smieť, začať, začínať, prestať, prestávať, skončiť, stať sa, stávať sa, zostať, ostať)
Ja naozaj nemôžem prísť. – prísudok slovesný
IIv Is
Vrany odleteli. dvojčlenná veta úplná
PS
IIn Is
(Ony) odleteli. dvojčlenná veta neúplná
PREDMET
Zisťujeme ho pádovou otázkou okrem Nominatívu
Predmet môže byť vyjadrený podstatným menom: Jano pokosil záhradu.
zámenom: Mama volala na nás. Myslíš na mňa. Napíšem ti. Poštárka pozná každého.
spodstatneným prídavným menom: Pozdravil cestujúcich. Odviezli zraneného.
Predmet môže byť jednoduchý Juro rozprával zážitky.
rozvitý Juro rozprával zaujímavé zážitky.
viacnásobný Juro rozprával zážitky a príbehy.
Predmet priamy – v Akuzatíve bez predložky
Predmet nepriamy – v Akuzatíve s predložkou alebo v inom páde.
„Sa“ môže byť niekedy aj predmet sa = seba – koho?
Otec sa holí. - sa – predmet (koho holí? seba, sa)
Paulínka sa češe. - sa - predmet – (koho? seba)
Otec sa smeje. - sa je súčasťou zvratného slovesa.
Dom sa stavia. – sa je súčasťou zvratného tvaru trpného rodu.
POZOR: PREDMET SA SPÁJA LEN S PRÍSUDKOM.
Dostal som darček od otca. darček = predmet (koho? čo? som dostal?), od otca = prívlastok nezhodný (aký darček?)
Dostal som výprask od otca. výprask = predmet, od otca = prívlastok nezhodný
Píšem list dcére. list – predmet (koho? Čo? píšem? ), dcére – prívlastok zhodný (aký list)
PRÍVLASTOK
Je vetný člen, ktorý rozvíja podmet, predmet, alebo príslovkové určenie vyjadrené podstatným menom. Prívlastok zisťujeme otázkami: Aký? Ktorý? Čí?
Naša mama varí.
Mama varí chutnú polievku.
Blúdili sme v temnom lese.
Čestný človek hovorí pravdu.
Susedove deti vyhrali prvé miesto.
Košický rýchlik meškal.
Prívlastok môže byť vyjadrený:
Prívlastok zhodný: prívlastok sa zhoduje v gramatických kategóriách s nasledujúcim podstatným menom a stojí pred podstatným menom: lúčne kvety
Prívlastok nezhodný – nezhoduje sa v gramatických kategóriách s podstatným menom a stojí za podstatným menom: kvety lúky
Prívlastok môže byť:
veľká zaoceánska loď, na svojej prvej skutočnej plavbe
PRÍVLASTOK SA SPÁJA S PODSTATNÝM MENOM V PODMETE, PREDMETE, PRÍSLOVKOVOM URČENÍ
PRÍSLOVKOVÉ URČENIE
Vyjadruje za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku:
Neprišiel pre chorobu. Zjojkla od bolesti.
Príslovkové určenie rozvíja prísudok alebo prívlastok: veľmi pekný, veľmi dobre
POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE
tvoria prechod medzi vetným členom a vedľajšou vetou, slúžia na zhustenie textu.
Polovetná konštrukcia vyjadruje sprievodný dej, ktorý sa odohráva popri hlavnom deji
- polovetná konštrukcia funguje ako vetný člen, teda nemôže stáť samostatne
- hlavnou funkciou je kondenzácia, zhusťovanie textu, z toho vyplýva, že polovetnú konštrukciu možno zmeniť na vetu
Polovetná konštrukcia plní funkciu doplnku, prístavku, príslovkového určenia, predmetu.
Polovetná konštrukcia nie je vyjadrená určitým tvarom slovesa (čítam, píšem), ale
neurčitým tvarom slovesa:
neurčitkom: písať, čítať
činným príčastím prítomným: píšuci, čítajúci
prechodníkom: píšuc, čítajúc
Zlodeja sme pristihli, ako kradol. Zlodeja sme pristihli kradnúť. – polovetná konšttukcia vyjadrená neurčitkom
Mama sa rozhodla, že napečie domáci chlieb. Mama sa rozhodla napiecť domáceho chleba.
napiecť domáceho chleba – polovetná konštrukcia vyjadrená neurčitkom
Ja na navrhla, aby sa táto otázka preskúmala. Jana navrhla túto otázku znova
preskúmať.
túto otázku znova preskúmať –polovetná konštrukcia vyjadrená neurčitkom
Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci, ovládajúci pravopis, sa neboja diktátov
Obdivoval budovu,
ktorá stála na druhej strane námestia. Obdivoval budovu stojacu na druhej strane námestia.
stojacu na druhej strane námestia – polovetná konštrukcia vyjadrená činným príčastím
Deti, ktoré sedeli na brehu rieky, pozorovali vlny. Deti sediace na brehu rieky pozorovali vlny.
sediace – prívlastok vyjadrený činným príčastím
Obdivoval budovu, ktorú stála na druhej strane
námestia. Obdivoval budovu stojacu na druhej strane námestia.
stojacu na druhej strane námestia – polovetná konštrukcia vyjadrená činným príčastím
Z trávnika odišiel Fero a pri tom kríval. Z trávnika Fero odišiel krívajúc.