Delenie viet podľa obsahu, zloženia a členitosti (maturitná otázka)

Delenie viet podľa zloženia, obsahu a členitosti

Podľa zloženia delíme vety na:

• Jednoduchá veta - má iba jeden prísudok a vyjadruje len jednu myšlienku. Delí sa na:
  • holú vetu: má iba podmet a prísudok; Žiak píše.

•  
  • rozvitú vetu: okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie – rozvíjacie vetné členy, napr. Dobrý žiak píše domácu úlohu.
• Súvetie – priraďovacie, podraďovacie
  •  jednoduché: má 2 vety
  •  zložené: má 3 a viac viet

Podľa obsahu delíme vety na:

• Oznamovacia veta: Obsahuje oznam. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme bodku; Pôjdeme spolu do školy.
• Opytovacia veta: Obsahuje otázku, na niečo sa pýtame, niečo zisťujeme. Má stúpavú melódiu. Na konci píšeme otáznik; Pôjdeš so mnou dnes do školy?

(zisťovacia – stúpavá melódia, doplňovacia – klesavá melódia)

• Rozkazovacia veta: Vyjadruje rozkaz. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Choďte dnes spolu do školy!
• Želacia veta: Vyjadruje želanie. Má stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. Poďme dnes do školy spolu!
• Zvolacia veta: Vyjadruje citové pohnutie, emóciu (strach, radosť atď.). Má stúpavú alebo stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. Tak sa mi to páči!

Všetky typy viet sa môžu stať zvolacími vetami.

Podľa členitosti delíme vety na:

• Jednočlenná veta– Gramatické jadro vety je nerozčlenené. Nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na:
  • slovesnú: Prší. Cnie sa mi.

• neslovesnú: mennú; napr. Potraviny.

citoslovnú; napr. Hurá!

• Dvojčlenná veta – Gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.
  • úplná: má vyjadrený aj podmet aj prísudok; napr. Peter príde.
  • neúplná: nemá vyjadrený podmet (má ho zamlčaný); napr. (Ja) Neprídem.