Slovný druh je súbor slov majúcich rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam. Morfológia = tvaroslovie
Slovné druhy podľa toho, či je možné ich skloňovať alebo časovať, sa delia na ohybné a neohybné. Ohybné – 1.-5. slovný druh - skloňovanie 1-4, časovanie - 5. Podľa významu sú plnovýznamové (1-6) a neplnovýznamové (7-10).
Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy. Podstatné meno je základný spôsob pomenovania v jazyku. Je hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje ako argument slovesa. V slovenčine sú podstatné mená ohybné. Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie (deklinácia). V slovenčine majú podstatné mená tieto gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo (jednotné - singulár, množné - plurál), pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál), vzor (M - chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, Ž - žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, S - mesto, srdce, vysvedčenie, dievča), životnosť - iba v mužskom rode!!(životné (osoby a zvieratá v sg.) a neživotné). Podstatné mená:
Prídavné meno alebo adjektívum je slovo pomenúvajúce statické príznaky veci. Statický príznak môže byť:
Prídavné meno je ohybný slovný druh (ale niektoré cudzie, napr. fajn, sú neohybné). Ohýbanie prídavných mien sa v slovenčine delí na skloňovanie (pekný, pekného, peknému...) a stupňovanie (pekný - krajší - najkrajší)
Má prídavné meno gramatické kategórie rod (mužský, ženský, stredný), číslo (jednotné (singulár), množné (plurál)), pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál), vzor (pekný, cudzí, matkin, otcov, páví) a (niektoré aj) stupeň. Prídavné mená sa zhodujú v rode, čísle a páde s podstatným menom, na ktoré sa vzťahujú. Z hľadiska skladby môže byť prídavné meno prívlastok, menný prísudok alebo doplnok. Stupňovanie je pravidelné alebo nepravidelné.
Vzory: pekný - akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (soľný, slovenská)
cudzí - akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (širší)
otcov - privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v základnom tvare prípona -ov (starostov, bratova, Petrovo)
matkin - privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -in (mníškin, líškina, Luckino)
páví - privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í (orlí, včelia, sokolie)
1,Vlastnostné prídavné meno – a)akostné prídavné meno - pomenúvajú vlastnosť, akosť, spravidla sa stupňujú, nie sú odvodené, majú svoj protiklad (pekný-škaredý, dobrý-zlý, vysoký-nízky) b)vzťahové prídavné meno - vyjadrujú vlastnosť ako vzťah k niečomu -spravidla sú odvodené, nestupňujú sa, nemajú protiklady (morský, pracovný, drevený, riaditeľský) Vzory : pekný a cudzí
2,Privlastňovacie prídavné meno - privlastňujú osobe alebo zvieraťu, v základnom tvare prípony -ov, -in, í (riaditeľov, susedkin, medvedí) Vzory : matkin, otcov, páví
Zámeno alebo pronomen je slovný druh, ktorý javy reality nepomenúva priamo, ale na ne ukazuje alebo odkazuje v texte.
Číslovka alebo numerálie je ohybný i neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Z gramatického hľadiska ide o komplexný slovný druh, v ktorom sa s istými obmedzeniami uplatňujú gramatické kategórie substantív, adjektív a adverbií a ktorý môže vystupovať vo funkcii všetkých vetných členov. Poznáme tieto druhy čísloviek:
Vzory: samostatné – 1- 4, vzor 5 – 5-99 , pekný - radové, násobné, druhové číslovky, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (druhý, siedmy, šesťnásobný, trojitý, mnohoraký) cudzí - radové a násobné, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (tretí, tisíci) mesto – sto, stroj – tisíc, dub – milión, žena - nula, miliarda
Slovesá
- Sloveso alebo verbum je slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy). V slovenčine je sloveso ohybné.
Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie. Vo vete sú najčastejšie prísudkom. Sloveso môže vyjadrovať:
* činnosť, napr. 'robiť'
*
stav, napr. 'zelenieť sa' (vrátane vlastnosti, napr. 'voňať' alebo schopnosti, napr. 'horieť').
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine
gramatické kategórie:
* osoba – 1., 2., 3.
* číslo – jednotné a množné
* čas – prítomný, minulý, budúci
* spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací
* rod – činný - podmet vykonáva dej (napr. Murári stavajú dom.)
trpný - dejom je zasiahnutý, má opisnú(Dom je stavaný) alebo zvratnú formu(Dom sa stavia)
* vid – nedokonavý – vyjadruje sa nimi neukončený priebeh deja (Pomôcka: 1.os., sg. budúci čas = 2 slová, napr. budem stavať, budem písať, ...)
dokonavý – vyjadruje sa nimi ukončený priebeh deja (Pomôcka: 1.os., sg. budúci čas = jedno slovo, napr. napíšem, urobím
Pri slovesách ďalej určujeme tvary:
Príslovky - je to neohybný slovný druh bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá. Pomenúvajú rozličné okolnosti dejov, vlastností a predmetov. Časť prísloviek (najmä odvodené od akostných prídavných mien) možno stupňovať.
Rozoznávajú sa príslovky.
miesta : dolu, vrchom, blízko, tu, dnu, zdola; pýtame sa na ne : kde?, kade?, odkiaľ?, pokiaľ?
času : teraz, hneď, zajtra, včera, dávno; pýtame sa na ne : kedy?, odkedy?, dokiaľ?
spôsobu : dobre, zle, pekne, veselo; pýtame sa na ne : ako?
príčiny : preto, zato; pýtame sa na ne : prečo?, načo?
miery : mnoho, veľa, málo, dosť; pýtame sa na ne : koľko?
Predložka alebo prepozícia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje určovacie vzťahy podstatného mena k nadradeným slovesám, prídavným menám, podstatným menám ako odraz mimojazykových vzťahov vecí k iným veciam, k procesom či príznakom. Existuje predložková väzba predložky so zámenom, číslovkou alebo podstatným menom.
Môže byť aj iným slovným druhom. Príklad: Okolo domu – predložka, Musíte ísť okolo – príslovka, Mám okolo 100 korún - častica
V slovenčine sa niektoré predložky za určitých okolností vokalizujú – kvôli výslovnosti (pridáva sa o resp. u): k – ku, z – zo, s – so, v – vo, napr. so synom, ...
Spojka alebo konjunkcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje syntaktický vzťah medzi vetami v súvetí alebo medzi vetnými členmi v jednoduchej vete. Spojky patria medzi spájacie výrazy, čo je širší pojem zahŕňajúci napríklad aj vzťažné opytovacie zámená (ktorý...) a isté príslovky (kedy...).
Častica alebo partikula je relatívne málo početný, neohybný a veľmi špecifický slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede. Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod. Vo funkcii častice sa môže vyskytovať aj: spojka - napr. Aby [tu už bol!], príslovka - napr. Skutočne [sa to stalo?], citoslovce - napr. Namôjdušu [sa to stalo.], podstatné meno - napr. Čerta [to chápeš!], sloveso - napr. Hádam [sa ma nebojíš?], zámeno - napr. Ktože [to vie?], číslovka - napr. Raz [neviem, čo robiť.] Sú : 1) Uvádzacie 2) Vytyčovacie
Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety. Rozdelenie:
Oddeľujeme ich - čiarkou (Aha, už ide. Jaj, či to bolo dobré.) alebo výkričníkom (Aha! Už ide. Jaj!)
Ale môžu byť aj vo funkcii vetného člena a vtedy sa čiarkou neoddeľujú, napr. Žaba čľup do vody. (má úlohu prísudku)