Prozodické vlastnosti reči alebo intonácia je súhrn prostriedkov reči, ktoré sa prejavujú modulovaním (úpravou) reči prostredníctvom časovej, silovej alebo tónovej modulácie hlasu.
Intonácia sa prejavuje vo väčších rečových jednotkách než je hláska, teda najmenšou intonačnou jednotkou je slabika.
Kvantita – dĺžka nositeľov slabičnosti. Dlhá samohláska alebo dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej samohlásky. Dvojhlásky sa realizujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách , ako napríklad die-ťa, di-é-ta.
Pauza – prestávka, ktorá rozdeľuje súvislú reč na úseky – takty, čím vzniká frázovanie. Existujú dva typy prestávok:
Tempo – rýchlosť reči. Závisí od obsahu a funkcie prejavu. Pomôže zdôrazniť a vyzdvihnúť dôležité časti prejavu.
Rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.
Intenzita hlasu - celková sila reči. Možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých. Intenzita hlasu je dôležitý štylizujúci prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého textu.
Prízvuk – hlavný prízvuk je v slovenčine pevný – na prvej slabike slova. Vedľajší prízvuk je v zložených slovách – je menej výrazný, je na 3.slabike štvorslabičných slov a na 3.a poslednej slabike viacslabičných slov. Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom.
Dôraz - výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie. Pri základnom (objektívnom) slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety, pri subjektívnom slovoslede je na začiatku vety.
Melódia - stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete, tónové vlnenie. Poznáme 3 melódie:
Výška hlasu - vzniká nasadením hlasu do istej výšky, spolu s tempom a intenzitou hlasu modeluje jazykový prejav.