Každý jazyk má svoj predpokladaný pôvodný jazyk - prajazyk. Pre slovenčinu je prajazykom indoeurópsky prajazyk - praindoeurópčina. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a v celej Európe. Tieto jazyky tvoria indoeurópsku jazykovú rodinu.
Rozdelenie indoeurópskych jazykov:
Slovanské jazyky –Predchodcom slovanských jazykov bola praslovančina. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. K diferenciácii praslovanského jazyka dochádza vplyvom migrácie našich predkov a osídľovania nášho územia. Praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk, praslovančina, rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napríklad stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom základom spisovnej ruštiny.
Dnešné slovanské spisovné jazyky sa členia na: