Rozprávací slohový postup (maturitná téma)
Rozprávací slohový postup
- má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej
postupnosti
- početne využíva slovesá
- základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie.
- je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup
- rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktorom je aj opisný alebo dialogický postup
- charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť alebo subjektívnosť
- rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou
- pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia
- formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami
- používajú sa jednoduché vety
- uplatňuje sa v epických umeleckých textoch
Málokedy sa v rozprávaní nachádza len rozprávací slohový potup, väčšinou rozprávač zachytí výzor, vlastnosti človeka, opíše krajinu - komplexné rozprávanie - sú v ňom zakomponované aj prvky opisu.
Útvary: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...
I. Pásmo rozprávača
- autorský – vševediaci – pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postava zvonka aj zvnútra. Rozprávanie je v 3. osobe sing. (napr. H. de Balzac – Otec Goriot)
- personálny – subjektívny – je tiež vševediaci, ale sa sústreďuje len na jednu postavu. Rozprávanie v 3. osobe sing. (napr. J. C. Hronský - Jozef Mak)
- priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, ich – rozprávanie, ja – rozprávanie (E. M. Remarque – Na západe nič nového)
- oko kamery – zachytáva vonkajšie znaky, o vnútornom svete vieme len z ich konania. Chýba vnútorný monológ, (francúzsky nový román)