Rečnícky štýl (maturitná téma)
Rečnícky štýl
Dejiny rétoriky siahajú do 5.storočia pred n.l. do Grécka (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles). Vyznačuje sa hromadením rečníckych jazykových prostriedkov (oslovenie, poďakovanie, rečnícke otázky, rečnícke zvolania...),používaním odborných slov (termínov) a mimojazykových prostriedkov (gestikulácia). Môže pracovať s aktuálnou témou, môže mať presviedčaciu funkciu, často býva silne citovo zafarbený, pripravuje sa v písomnej podobe, ale realizuje sa v ústnej podobe. Dôležitá je intonácia, výška hlasu a kontakt s poslucháčom.
Základné znaky: ústnosť, verejnosť, sugestívnosť- využíva prostriedky z iných jazykových štýlov, adresnosť, názornosť
Delenie útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:
1. agitačno – propagačné prejavy a reči (persuazívne): a.) politická reč – parlamentný prejav, prejav na zjazde strany,
agitačný, napr. predvolebný prejav
b.) súdna reč – napr. reč obžaloby, reč obhajoby
c.) cirkevný prejav – kázeň
- náučné prejavy: a.) prednáška
b.) referáty a koreferáty – napr. politický, vedecký - príležitostné prejavy:
- verejné prejavy: a.) slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný atď. b.) rámcový prejav – privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď.
c.) informačný prejav – konferenciersky, výstraha, rozkaz atď.
- rodinné prejavy – stolový – sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa
Kompozícia - úvod, jadro, záver. Úvod označuje cieľ i obsah prejavu, súvisí sním oslovenie a záver zhrnie obsah. V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné.