Opisný slohový postup (maturitná téma)

Opisný slohový postup

Opisný slohový postup zachytáva znaky a vlastnosti osoby, veci, prostredia, pracovného postupu, dej vo význame procesu. Cieľom je poukázať na subjekt ako celok prostredníctvom jeho častí, znakov, vlastností, ktoré sú preň charakteristické.

Opis je vlastne enumerácia znakov a vlastností daného subjektu. Príznačné znaky opisného slohového postupu, ako je enumeratívnosť, nesúdržnosť a zameniteľnosť, sa zbližujú s informačným slohovým postupom. Ďalšími znakmi sú: subjektívnosť a gnómickosť (časová neobmedzenosť).

Výber znakov a vlastností a ich radenie v jazykovom prejave musí mať svoju logiku, ktorú si podávateľ určuje sám. Sám si určuje enumeračný (výpočtový) rad ako obsahovo-kompozičnú kostru prejavu, ktorý jazykovo-štylisticky spracúva. Veľmi dôležité je vymedziť logiku pri vymenúvaní znakov a vlastností, aby nedošlo k jazykovo nespracovanej enumerácii, ako napr. znaky a vlastnosti zoskupiť okolo slovesa byť a mať a nefunkčne ich opakovať. Základné útvary opisného slohového postupu: opis, charakteristika, posudok, návod, recept. Kompozícia útvarov opisného slohového postupu – prevažuje trojčlenné členenie na úvod, jadro, záver.

Podľa charakteru témy rozlišujeme:

• Dynamický opis - opis sa dynamizuje predovšetkým väčším počtom slovies a využitím personifikácie a metafory; zvyčajne je to umelecký opis; prevládajú slovesné vyjadrovania (opis pracovného postupu, návod na činnosť)
• Statický opis - opisuje statické predmety; je to zvyčajne odborný opis; využíva veľa podstatných a prídavných mien; prevládajú menné vyjadrovania

Podľa vzťahu k funkčnému jazykovému štýlu:

• Náučný (odborný) - je často súčasťou výkladu; je zovretejší než jednoduchý opis, používa veľa mien a málo slovies, využíva odborné termíny, konštrukcie s trpným rodom, často ho doplňujú nákresy, tabuľky, schémy
• Umelecký (náladový) - využíva výrazové prostriedky lyriky (metaforu, personifikáciu, epitetá, prirovnania atď.); je súčasťou literárnych diel (napr. opis postavy v realistickej próze), veľmi výrazné miesto má v poézii(napr. prírodná lyrika); v rozprávaní spomaľuje, brzdí dej (napr. naturizmus, lyrizovaná próza).
• Hovorový – jednoduchý opis (opis kabáta vo výklade)

Podľa cieľa zámeru a podľa povahy subjektu rozdeľujeme opis na – opis predmetu, prostredia, opis pracovného postupu, opis činnosti a opis procesu, opis osoby, charakteristika osoby, karikatúra

Charakteristika je druh opisu, ktorý zachytáva základné, typické (vnútorné) znaky predmetu. Okrem vonkajších znakov zachytáva aj vnútorné – povahové, morálne znaky subjektu. 

Charakteristika môže byť:

a.) priama – vymenúva priamo vlastnosti (je čestný, pracuje od rána do noci)
b.) nepriama – vlastnosť postavy vyplynie z konania (napr. autor nemusí o postave povedať, že je lenivá, ale v deji bude iba polihovať, nič neurobí...)
c.) individuálna – charakteristika jednej osoby
d.) skupinová – charakteristiky skupiny (napr. hudobnej skupiny, triedy, národa atď.)
e.) porovnávacia – charakteristika najmenej dvoch postáv tak, že vlastnosti jednej osoby porovnávame s vlastnosťami tej druhej
f.) umelecká (subjektívna) – autor opisuje postavu zo svojho pohľadu, subjektívne hodnotí jej vlastnosti alebo správanie, používa napr. hyperbolu (napr. v karikatúre zväčšuje, preháňa isté vlastnosti)
g.) administratívna, čiže posudok (objektívna charakteristika) – autor bez zaujatia, objektívne opisuje kladné a záporné vlastnosti napr. pracovníka, študenta. Sústreďuje sa na pracovnú oblasť.