Publicistický štýl a jeho žánre

Publicistický štýl a jeho žánre 

- subjektívno – objektívny štýl; uplatňuje sa vo sfére žurnalistickej (novinárskej) komunikácie; cieľom je prinášať informácie o aktuálnych udalostiach, poúčať, ovplyvňovať, presviedčať a získavať pre svoj názor čitateľskú verejnosť; publicistický štýl na rozdiel od odborného štýlu prispôsobuje náročnosť obsahu a formy priemernej vzdelanostnej úrovni obyvateľstva; musí zabezpečiť všeobecnú zrozumiteľnosť textov, čo nie je podmienkou v náučnom štýle

využíva:

a.) informačný slohový postup – správa, interview atď.
b.) náučný slohový postup – úvodník, recenzia atď.
c.) úvahový slohový postup – komentár, glosa atď.
d.) rozprávací slohový postup – len fejtón
e.) opisný slohový postup – reportáž
Je hybridným štýlom, pretože využíva výrazové prostriedky náučného, umeleckého, hovorového štýlu.

základné znaky:

a.) písomnosť – nedostatok spätnej väzby; členenie textu na titulok, nadtitulok; absencia mimojazykových prostriedkov; pasívne konštrukcie, polovetné konštrukcie; malá frekvencia spojky.

b.) verejnosť – všeobecná zrozumiteľnosť textov; všeobecný adresát, masmediálny priestor; gramatická nenáročnosť vety, tvarov; jazyková stereotypnosť napr. správ; zaokrúhľovanie číselných údajov; sloveso v tvare 1.os.pl.

c.) variabilnosť – bohatstvo tém, kompozičná pestrosť, pestrosť útvarov; málo opakujúcich sa slov.

d.) aktualizovanosť – presvedčivý a pútavý obsah; nevšedné vyjadrovanie – Hotovosť v pohotovosti; prezentácia individuálneho štýlu, hlavne v komentári; neologizmy – módne slová – predvstupové očakávania, ošetriť zákonom; metafory – strhol vedenie na našu stranu; hyperbola – patrí nám svet.

druhy útvarov:

a.) spravodajské útvary – správa, interview, riport, komuniké atď. Sú ovplyvnené administratívnym štýlom a informačným slohovým postupom.

b.) analytické útvary – úvodník, komentár, recenzia, posudok. Sú ovplyvnené náučným štýlom a výkladovým slohovým postupom.

c.) beletristické útvary – reportáž (vplyv opisného slohového postupu), fejtón (vplyv rozprávacieho slohového postupu. Sú ovplyvnené umeleckým štýlom.

funkcia titulku:

Titulok dáva čitateľovi prvú informáciu, upútava jeho pozornosť a zachytáva celý obsah článku, niekedy naznačuje názor redaktora alebo celej redakcie na prezentovaný jav.

Okrem titulku sa v novinách stretneme s nadtitulkom a podtitulkom.

Správa 

druhy správ:

a.) jednoduchá – nekomentovaná
b.) komentovaná (rozšírená)
a.) jednoduchá správa je najčastejšie sa vyskytujúci útvar v novinárskom štýle. Je najstručnejším konštatovaním o uskutočnení nejakej udalosti. Pri maximálnej stručnosti však nesmie vynechať žiadny fakt. Obsahuje titulok, ktorý informuje o obsahu správy; miesto; skratku tlačovej agentúry a skratku mena redaktora. Niekedy niektorý z údajov chýba.

♦ noticka je jednoduchá, krátka správa, bez udania miesta a tlačovej agentúry, ktorá ju vydala

b.) komentovaná (rozšírená) správa je komplikovanejšia kompozične i graficky. Obsahuje titulok, ktorý láka pozornosť čitateľa, nadtitulok, ktorý poskytuje prvú informáciu o udalosti, perex (z lat. per extensum – na celú šírku) – úvodná časť správy napísaná širšie a tučnejšie ako ostatný text. V perexe má údaj o mieste, o tlačovej agentúre, skratku mena autora a stručnú správu o udalosti. Pod perexom sú stĺpce podrobnejšieho záznamu udalosti s komentárom autora. 

Interview

- je oživením medzi novinárskymi útvarmi, pretože je dialogický. Nie je to bežný rozhovor, ale riadený tak, aby hosť o sebe povedal čo najviac informácií. Interview patrí medzi spravodajské útvary.

1.klasické interview je obsahovo i graficky (odsekom, iniciálkami hviezdičkou, bodkou atď.)
rozčlenený na otázky a odpovede. Skladá sa z nadtitulku (zvyčajne sa v ňom spomenie meno osobnosti), titulku (priťahuje pozornosť čitateľa), stručnej charakteristiky osobnosti (býva písaná širšie ako ostatný text, alebo graficky zvýraznená farbou, geometrickým tvarom atď.), fotografie a otázok a odpovedí v stĺpcoch. Na konci je údaj kto sa pýtal.

2. monologické interview sa od klasického odlišuje len tým, že prináša len odpovede bez otázok (otázky dostal odpovedajúci dopredu).

Komentár

- využíva výkladový a úvahový slohový postup, analyzuje spoločenský jav a hodnotí ho zo subjektívneho hľadiska. Redaktor sa nedrží vždy iba faktu, ale snaží sa predpovedať vývoj, kombinuje, vyslovuje hypotézy. Autor komentáru je vždy podpísaný. V renomovaných novinách sú práve komentáre mienkotvorné – ovplyvňujú verejnú mienku.

Recenzia 

- je hybridný slohový útvar, patrí aj do náučného štýlu. V publicistike je veľmi častá. Využíva výkladový a úvahový slohový postup, ale aj informačný a opisný slohový postup. Informuje o hotovom vedeckom, umeleckom diele, koncerte, výstave obrazov, inscenácii atď. a zároveň ho hodnotí. Autor sa pokúša o objektívne hodnotenie, poukazuje na kvality i nedostatky diela. Napriek tomu sa na dielo díva zo svojho zorného uhla.

kompozičná štruktúra recenzie je trojčlenná:

1. úvod – základné fakty o diele – vydavateľstvo, rok vydania, prípadne prekladateľ, ilustrátor
atď., počet strán;
2. jadro – hodnotenie formy, obsahu, vyjadrovacích prostriedkov
3. záver – celkové zhodnotenie diela, odporúčania.

Reportáž 

patrí k beletrizovaným útvarom, okrem správy o udalosti nám približuje atmosféru podujatia; popisuje hostí, ktorí sa na nej zúčastnili; opisuje prírodu, lyricky približuje zmeny počasia, hru svetla a tieňov atď. Novinárov osobný pohľad, názor je prítomný v celej reportáži. Okrem informačného slohového postupu je v reportáži dominantný opisný slohový postup. Reportáže v knižnej podobe z neznámych krajov či kontinentov patria do umeleckého štýlu.

♦ riport – prináša stručnejšiu správu o nejakej udalosti (bez opisu prostredia, ľudí)
Aj tam novinár musí byť aktívnym účastníkom udalosti. Keby len stroho zapísal, čo sa dialo, koľko akcií sa uskutočnilo, napísal by referát (správu o činnosti) a nie riport.