Prozodické vlastnosti reči

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: janka
Typ práce: Referát
Dátum: 26.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 760 slov
Počet zobrazení: 52 217
Tlačení: 2 074
Uložení: 1 814
♦ intonácia – je súhrn (intonačných) prostriedkov reči, ktoré sa prejavujú modulovaním, úpravou častí reči – slabiky, slova, vetných úsekov, vety alebo textu prostredníctvom prízvuku, dôrazu, pauzy, melódie, tempa, reči a zafarbenia hlasu (timbre)
 
prozodické vlastnosti reči sa realizujú:
1. na úrovni slabiky
2. na úrovni slova
3. na úrovni vetného úseku
4. na úrovni vety
5. na úrovni textu
6. na úrovni celkového rečového prejavu
 
1. úroveň slabiky:
prízvuk – vytvára sa striedaním intenzity hlasu. Ak zosilníme výdychový artikulačný prúd vzduchu na jednu slabiku vytvárame prízvuk. Každý jazyk má daný prízvuk. Spisovná slovenčina podobne ako napr. nemčina má hlavný prízvuk na prvej slabike, ale východoslovenské nárečia majú prízvuk na predposlednej slebike.
druhy prízvuky:
a.) hlavný – intenzita artikulačného prúdu je silná, hlavný prízvuk je vždy na prvej slabike v dvoj a viacslabičnom slove, napr. mama, lavica, kukurica
b.) vedľajší – intenzita artikulačného prúdu je oveľa slabšia ako pri hlavnom prízvuku. V štvorslabičnom slove vedľajší prízvuk je na tretej slabike (korčuľový), päťslabičnom slove na štvrtej slabike (slovenčinársky), v šesťslabičnom a viacslabičnom slove na tretej, piatej slabike (najležitejšie)

2. úroveň slova:
dôraz – vytvárame ho ak intenzitou hlasu zvýrazňujeme najdôležitejšie slovo vo vete. V pokojnej vete sa najdôležitejšie slovo nachádza v jadre výpovede (časť vety, v ktorej sú nepoznané skutočnosti na rozdiel od východiska výpovede, kde sú už okolnosti známe alebo v predchádzajúcich vetách spomínané). V citovo vypätej konverzácii, môžeme obrátiť slovosled a zvýraznené slovo dať na začiatok vety:
pokojná reč:  východisko výpovede + jadro výpovede
  Ospravedlnenie doručí rodič.
vzrušená reč: Rodič doručí ospravedlnenie.
Miesto dôrazu vo vete nie je dopredu dané, záleží na zámere autora, na komunikačnej situácii, na obsahu vety, ktoré slovo vo vete sa stane nositeľom dôrazu.

3. úroveň vetného úseku:
pauza – rozdeľuje v reči vety na vetné úseky. Vetný úsek je tá časť vety, ktorú povieme na jedno vydýchnutie.
druhy pauzy:
1.) fyziologická prirodzená – nastáva na konci vetného úseku alebo na konci vety, aby sme sa mohli nadýchnuť
a.) vedľajšia: | – nastáva na konci jednej vety v súvetí alebo na konci jedného vetného úseku v jednoduchej vete; trvá kratšie než pauza na konci vety alebo súvetia; zvyčajne je pred spojkou alebo čiarkou, ale pri rýchlejšom tempe reči alebo pri krátkej vete nemusíme urobiť pauzu pred každou čiarkou či spojkou 
b.) hlavná: ║– medzivetná pauza; nastáva na konci jednoduchej vety alebo súvetia; pri písaní textu na diktát dokážeme rozlíšiť podľa dĺžky pauzy, či sa veta končí, alebo nie
Otec povedal, | že príde. ║  (vedľajšia pauza + hlavná pauza)
Povedz, či prídeš! ║ (iba hlavná pauza)
2.) významová (niekedy aj dramatická pauza, hlavne pri recitácii) – nastáva vtedy, keď hovoriaci uzná za vhodné, zvyčajne ju umiestni pred zdôraznené slovo. Môžu našu reč dramatizovať, stajomniť, môžeme ňou prejaviť svoje hŕdanie alebolásku, môžeme pomocou nej koketovať alebo si láskavo si doberať partnera, napr.
Ty si ale | krásna !
Doniesol som ti | prekvapenie.
Pretože je uprostred vety a nie na konci vety, označujeme ju ako vedľajšiu pauzu jednou kolmou čiarou.

4. úroveň vety:
melódia – nazývame takto modulovanie reči, stúpanie alebo klesanie hlasu v rámci vety
druhy melódie:
1.) klesavá – nastáva :
a.) v oznamovacej vete, napr. Otec prišiel.
b.) v rozkazovacej, žiadacej, želacej  vete, napr. Poď sem! Vezmi si. Keby sa tak stalo!
c.) v opytovacej vete v doplňovacej otázke
Doplňovacia otázka vyžaduje v odpovedi nový fakt, na ktorý sa pýtame. Začína sa opytovacím zámenom, príslovkou, ktoré sa stavajú zdôrazneným (najdôležitejším) slovom vo vete, napr.
Kto prišiel? Kedy sa to stalo?
Odpoveďou je nový fakt: Otec. Vera večer.
2.) stúpavá – nastáva:
a.) v opytovacej vete v zisťovacej otázke
Zisťovacia otázka vyžaduje odpoveď áno / nie a nezačína sa opytovacím zámenom či príslovkou, napr. Prišiel otec?
Odpoveď znie: Áno. / Nie.
3.) stúpavo – klesavá – nastáva v súvetí alebo vo vete s viacerými vetnými úsekmi. Prvá stúpavá časť naznačuje, že veta po prvom vetnom úseku bude mať pokračovanie.
Včera sme kúpili nohavice | a pre Mira vetrovku. ║
Povedz mi jasne, | či prídeš. ║

5. úroveň textu:
tempo reči – je dané človeku ako jednotlivcovi, niektoré ženy hovoria rýchlejšie ako muži, niektoré národy majú rýchlejšiu reč ako iné národy. S tempom však môžeme narábať v reči ako so štylistickým prostriedkom. V hovorových prejavoch smutný a slávnostný obsah prerozprávame alebo prednesieme pomalšie, veselý alebo dramatický obsah rýchlejšie.

6. na úrovni celkového rečového prejavu:
zafarbenie hlasu (timbre) – viac ako tempo patrí k hlasovej – fyzickej vybavenosti človeka. Vo väčšine prípadov platí, že ženský hlas je asi o oktávu vyšší ako mužský, ale neplatí to absolútne. Zafarbenie hlasu sa dá najmenej zo všetkých intonačných prostriedkov vedome meniť. Zafarbenie hlasu je jeden z identifikačných znakov jednotlivca. Hovoriaceho nemusíme vidieť a vieme, kto hovorí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu