Rozprávanie v umeleckej literatúre

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: janka
Typ práce: Referát
Dátum: 26.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 473 slov
Počet zobrazení: 31 476
Tlačení: 1 300
Uložení: 1 179
♦ individuálny štýl autora – auto, spisovateľ čerpá z rozličných umeleckých jazykových prostriedkov. Používa trópy (prirovnania, epitetá, metafory, metonymie) a figúry (najmä opakovacie a syntetické) a slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (aj nespisovné). Nezáleží však na komplikovanosti spisovateľovho štýlu a kompozície, ale na jeho rozprávačskom majstrovstve. Vzorom jednoduchého, ale pôsobivého štýlu sú ľudové rozprávky.
♦ rozprávanie ako slohový postup i slohový útvar – rozprávanie – je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu.

♦ autorská reč – (uvedie do deja) je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom. navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Toto všetko dopĺňa aj úvahami, ktoré sú viac alebo menej späté s príbehom. V epickom umeleckom diele teda autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv). Býva zväčša v tretej slovesnej osobe minulého času. V novšej literatúre sa autorská reč často realizuje aj v prvej osobe minulého i prítomného času.

♦ reč postáv – (monológ, dialóg) je to jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie; realizuje sa dialógom. Dialóg v epickej próze je rozhovor dvoch (prípadne viacerých) postáv diela. Jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy – sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozličné funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy. Základným, klasickým typom dialógu je symetrický dialóg, v ktorom, podobne ako v dráme, sa striedajú repliky A, B. Slabší štylisti mávajú problémy s uvádzacími vetami k priamej reči, napríklad často opakujú sloveso povedal. Dobrý štylista však v slovese uvádzacej vety naznačí aj okolnosti, spôsob výpovede, to, čo sa v dráme naznačuje v zátvorke. Asymetrický dialóg je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv. (vnútorný monológ). Realizuje sa ako nevlastná priama reč alebo polopriama reč. Nevlastná priama reč slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv. Najčastejšie nemá uvádzaciu vetu a nie je vyčlenená osobitným odsekom. Polopriama reč sa funkčne zbližuje s nevlastnou priamou rečou, ale je tesnejšie zviazaná s autorskou rečou. Polopriama reč a nevlastná priama reč sa odlišujú najmä kategóriou slovesnej osoby. Polopriama reč 3. osoba. Nevlastná priama reč 1. osoba. Nepriama reč je prostriedok, ktorým rozprávač nepriamo (sprostredkovane) reprodukuje prehovor postavy svojou vlastnou rečou.

♦ dramatizujúce a estetizujúce jazykové prostriedky – (nedokončené vety) medzi jazykové prostriedky, ktorými možno zvyšovať napätie, patria: krátke vety, opakovanie, nedokončené vety, historický prézent – použitie prítomníka namiesto minulého času.  
♦ hlavné druhy úvodu v rozprávaní – v rozprávaní má úvod taký veľký význam ako v rečníckom útvare. Tri hlavné druhy úvodu románu alebo poviedky: expozícia – úvodný opis prostredia a postáv, in medias res – vpadnutie priamo do deja (do stredu veci), retrospektíva – pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením príbehu, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal. Tento spôsob sa používa najmä v detektívkach. Zväčša už v úvode sa oboznamujeme aj s druhom autorskej reči.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029