Indoeurópske jazyky, slovanské jazyky a ich triedenie
indoeurópske jazyky – zmeny v príbuzných jazykoch nie sú náhodné a ľubovoľné. Jazykovedné bádanie v 19. storočí
ukázalo, že jazyky sa vyvíjali podľa istých zákonitostí. Sledovaním týchto zákonitostí sa dospelo k záveru, že pre jednotlivé skupiny
príbuzných jazykov musel jestvovať predpokladaný pôvodný jazyk, nazývaný prajazyk. Pre takéto jazyky sa slovenčina,
ruština, nemčina, francúzština, angličtina, ale aj latinčina a gréčtina bol prajazykom indoeurópsky prajazyk, praindoeurópčina.
Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia pred naším letopočtom. Jazykovedné
spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii a na Blízkom východe.
V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a v celej Európe. Preto sa tieto jazyky označujú
ako indoeurópske jazyky, tvoria indoeurópsku jazykovú rodinu. Dnešné rozdelenie indoeurópskych jazykov je
znázornené na schéme (prehľad živých indoeurópskych jazykov). Na tejto schéme nie sú naznačené také jazyky ako maďarčina alebo
arabčina. Maďarčina patrí spolu s fínčinou a estónčinou do rodiny ugrofínskych
jazykov, arabčina je najznámejší semitsko – hamitský jazyk.
slovanské jazyky
– aj súčasné jazyky mali v dávnej minulosti svoje prajazyky, z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu. Predchodcom slovanských
jazykov bola praslovančina. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami
v hláskovej stavbe. Ak porovnáte dnešné slovanské jazyky, ľahko zistíte, že sú neobyčajne blízke. Z tohto možno vyvodiť záver, že
praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej
pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk, praslovančina, rozpadať na jednotlivé dialekty.
Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného
jazyka. Napríklad stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom základom spisovnej ruštiny.
Dnešné rozdelenie slovanských jazykov vidieť na prehľadnej schéme (prehľad živých indoeurópskych jazykov) a na mapke. Jednotlivé
slovanské jazyky možno charakterizovať istými typickými hláskovými a tvaroslovnými javmi. Obyčajne sa za základ berú predpokladané
praslovanské jazyky a skúma sa ich podoba v dnešných slovanských jazykoch. Vcelku sa dnešné slovanské spisovné jazyky členia na
západné (slovenčina, čeština, dolná a horná lužičtina, poľština), východné (bieloruština, ruština,
ukrajinčina) a južné (bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta