Vznik a vývin slovenského jazyka - stručná história
- praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej
pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko – naddunajskej oblasti, sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť
tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu.
Tým sa napr. vysvetľuje podoba rakyta a lakeť, spoločná s dnešným južným slovanskými jazykmi, v strednej slovenčine a podoby rokita,
loket v západnej a východnej slovenčine.
Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko –
naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej
slovenčiny. Popri nej sa začal po príchode Konštantína a Metoda (r. 863) rozvíjať aj liturgický starosloviensky jazyk. V období od 10. do
13. storočia zanikli v slovenčine hlásky mäkký (ь) a tvrdý (ъ) jer, a to tak, že v nepárnej polohe v slove zanikli úplne, v párnej
polohe boli nahradené samohláskou e alobo a, o. V tomto období zanikli aj nosové samohlásky. Z najstarších období slovenčiny máme priame
písomné pamiatky, ale mnoho slovenských názvov osád, riek a vrchov je doložených v starých latinských listinách. V 14. – 15. storočí
však už preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky.
Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy
kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej
literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina. Na
kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton Bernolák (1762 1813); kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi
gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia
formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít Štúr (1815 – 1856). Spisovná slovenčina bola
oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách roku 1852 dostala
vcelku už dnešnú podobu. Spisovná slovenčina sa začala sľubne vyvíjať v matičných rokoch. (od r. 1863 do konca
storočia). Nové obdobie rozkvetu sa začalo r. 1918, najmä v štyridsiatich rokoch. V súčasnosti sa rozvíja vo všetkých oblastiach života.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta