Vnútorné členenie slovenského národného jazyka

- spisovná slovenčina nie je jediným predstaviteľom slovenského národného jazyka, je nerozlučne spätá, so živými nespisovnými útvarmi tohto národného jazyka. Z týchto útvarov preberá nové prvky, ale zároveň ich obohacuje o nové celonárodné spisovné prvky. Územie slovenského národného jazyka sa člení na viacero nárečí. Nárečia: západoslovenské – severné, južné, záhorské; stredoslovenské – severozápadné, juhovýchodné, gemerské; východoslovenské – spišské, šarišské, zemplínske, sotácke. Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť. Niektoré prvky môžu byť pre príslušníkov iných nárečí až nezrozumiteľné. Pri dorozumievaní s príslušníkmi iných nárečí, pri verejných jazykových prejavoch, ale aj v úradnom jazyku, pri vyučovaní používame spisovnú slovenčinu. Tá má celonárodnú platnosť. Pri každodennom pracovnom styku sa však nie vždy držíme spisovných (predpísaných) tvarov a výrazov. Niekedy používame aj niektoré prvky zo svojho rodného nárečia, prípadne aj prvky známe z iných jazykov. Najmä v dnešnom období častého a pritom veľmi ľahkého styku sa postupne utvára osobitná forma národného jazyka, ktorú označujeme ako štandardná forma (štandard). V tejto forme sa často uplatňujú aj rozličné slangové slová, najmä výrazy z profesionálneho slangu. Pri väčšom prenikaní nárečových prvkov do bežného jazyka (štandardu) vzniká nižšia forma bežného jazyka, subštandardná forma (subštandard).

členenie slovenského národného jazyka na formy:
- spisovná,  štandardná, subštandardná,   nárečová
- celonárodné, krajové

Najvypracovanejšia je spisovná forma slovenčiny. Podľa istých ustálených výrazových prostriedkov a spôsobov usporiadania týchto prostriedkov sa člení na jazykové alebo objektívne štýly. Najvýraznejšie sa vyčleňuje náučný štýl (odborný štýl), charakterizovaný sústavným využívaním odborných termínov a logicky skĺbenou výstavbou textu. Veľmi rýchlo sa formuluje publicistický štýl, charakterizovaný pestrosťou žánrov i využívaním rozličných výrazových prostriedkov, pestrejšej vetnej skladby. Administratívny štýl sa vyznačuje využívaním odborných výrazov a pomerne ustrnulou, šablónovitou skladbou. K objektívnym štýlom sa často priraďuje aj štýl umeleckej literatúry.

V literárnych dielach sa však využívajú všetky výrazové prostriedky, aj nie celonárodné; slangové, nárečové. Preto sa jazyk umeleckej literatúry stavia mimo členenia národného jazyka na formy. K objektívnym sa takisto často priraďuje hovorový štýl. Výrazové prostriedky tohto štýlu v doterajších vymedzeniach majú veľa spoločného so štandardnou formou.