Fonetický zápis textu sa nazýva transkripcia (deti – [ďeťi])
ORTOEPIA je náuka o spisovnej výslovnosti, teda o správnom používaní zvukových prostriedkov reči.
Písmo je súbor grafických (písaných alebo tlačených) znakov (písmen, grafém,
litier), ktorými sa zaznamenáva jazykový prejav.
V slovenčine sa používa latinka a diakritické
znamienka (dĺžeň, mäkčeň, vokáň). Interpunkčné znamienka sú: bodka, čiarka výkričník, otáznik, apostrof...
Slovenčina má 43 písmen. Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma.
Výnimky:
i, y – dve grafémy
pre jednu fonému
d, t, n, l – grafémy, ktoré nahrádzajú ď, ť, ň, ľ, ak po ich nasledujú samohlásky i, e alebo dvojhlásky
ch.
dz, dž – dve grafémy pre jednu fonému
Kvantita (dĺžka) –
dlhá samohláska alebo dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej samohlásky (pozri pravidlo o rytmickom krátení).
Pauza (prestávka) – rozdeľuje súvislú reč na úseky – takty, čím vzniká frázovanie. Môže byť logická (významová)
alebo fyziologická (na nádych).
Tempo (rýchlosť) – pomôže zdôrazniť dôležité časti prejavu
Rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.
Intenzita
hlasu (sila)
Prízvuk – hlavný prízvuk je v slovenčine na 1. slabike. (naučiť sa,
slovenčina)
Dôraz – intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. Pri
objektívnom slovoslede je na poslednom slove vo vete. (Prišiel som sám.) Citový, expresívny dôraz na slabike, ktorá sa súčasne
nápadne predlžuje je emfáza. (Ja doobre viem, o čo ti ide.)
Melódia – stúpanie
a klesanie výšky hlasu vo vete; môže byť:
- Klesavá – oznamovacie, opytovacie, zvolacie, rozkazovacie
vety.
Poď s nami! Prečo si neprišiel?
- Stúpavo-klesavá alebo klesavo stúpavá –
v súvetiach
Ja som ho čakala, ale on neprišiel. Ak ti pomôžem, pôjdeš tam so mnou?
- Stúpavá
– zisťovacie otázky – očakávame odpoveď áno – nie
Naozaj by si to pre mňa urobil?