Syntax sa zaoberá spájaním slov do viet.
Vetné členy: môžu nimi byť iba plnovýznamové slovné druhy(teda VČ nie je predložka, spojka atď.)
Podmet: pýtame sa naňho otázkou kto čo. Môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.
Prísudok: môžu ho tvoriť aj viaceré slová – napr. začal pracovať, je múdry. Môže byť slovesný a neslovesný( aj slovesno-menný),napr. Dom je veľmi malý.
Predmet : pýtame sa naňho všetkými pádovými otázkami, okrem nominatívu. Nemýľte si ho s príslovkovým určením – Kniha ležala na stole.(nesprávna otázka: na kom na čom ležala kniha, správna otázka: kde ležala kniha. Predmet je priamy(v A bez predložky a nepriamy – v iných pádoch).
Prívlastok: pýtame sa otázkou aký. Zhodný je vyjadrený prídavným menom – usilovný žiak, nezhodný je vyjadrený podstatným menom – nátierka z bryndze.
Príslovkové určenie miesta, času, príčiny a spôsobu.
Doplnok: rozvíja 2vetné členy: podmet a prísudok , predmet a prísudok.
Prístavok – je to druh zhodného prívlastku: Košice, hlavné mesto európskej kultúry, má tisíc obyvateľov.
Sklady – medzi vetnými členmi sú sklady:
Gramatická stránka vetného skladu: zhoda, väzba a primkýnanie
Zhoda je vtedy, keď nadradené slovo určuje pád, rod a číslo podradenému slovu. Príklad: je medzi podmetom a prísudkom a medzi zhodným prívlastkom a nadradeným slovom.
Väzba je vtedy, keď nadradené slovo určuje pád podradenému slovu: sadí strom Primkýnanie je medzi podstatným menom a nezhodným prívlastkom, slovesom a príslovkovým určením
Na polici boli uložené otcove čižmy z pravej kože. Kto čo boli uložené na polici – čižmy -podmet
Čo robili čižmy – boli uložené – slovesno-menný prívlastok Kde boli uložené – na polici -príslovkové určenie miesta Aké čižmy – otcove – zhodný prívlastok
Aké čižmy – z kože – nezhodný prívlastok
Z akej kože – pravej – zhodný prívlastok
Sklady: čižmy boli uložené – prisudzovací sklad a zhoda Boli uložene na polici – určovací sklad a primkýnanie Otcove čižmy – určovací a zhoda
Čižmy z kože – určovací a primkýnanie Pravej kože – určovací a zhoda
Veta: delenie
A podľa zloženia – jednoduchá a súvetie Jednoduchá veta môže byť holá alebo rozvitá Súvetie môže byť priraďovacie, podraďovacie B podľa členitosti – jednočlenná a dvojčlenná
Jednočlenná môže byť slovesná – Prší.
Neslovesná – Košice.
Dvojčlenná môže byť úplná – Peter hovorí. Neúplná. Hovorí. (podmet je nevyjadrený) C podľa obsahu –
Priraďovacie súvetia delíme na:
Podraďovacie delíme na: s vedľajšou vetou podmetovou, prísudkovou, predmetovou, prívlastkovou, príslovkovou, doplnkovou
Polovetné konštrukcie: je to prechod medzi jednoduchou vetou a súvetím. V jednej vete je prísudok a v druhej neurčitý slovesný tvar, ktorý nemôže byť prísudkom.
Príklad: Vošiel do izby neobzerajúc sa. Kráčajúc po chodbe si opakoval učivo.
Zlučovacie súvetie
Vošiel do triedy a sadol si do lavice. Vylučovacie súvetie
Buď budeš doma, alebo budeš v kine. Stupňovacie
Nielen sa neučíš, ale nie si ani úctivý. Odporovacie
Vošiel do triedy, ale nikomu nepozdravil.
Podraďovacie súvetie s VV prívlastkovou – to znamená, že VV je prívlastkom HV
a pýtame sa na ňu ako na prívlastok. Vošiel do domu, ktorý bol ešte rozostavaný. Otázka: do akého domu vošiel, odpoveď ktorý je ešte rozostavaný.
Podraďovacie súvetie s VV predmetovou – to znamená, že VV je predmetom HV a pýtame sa na ňu ako na predmet. Nevedel povedať, odkiaľ pochádza. Otázka: koho čo nevedel povedať, odpoveď odkiaľ pochádza.
Podraďovacie súvetie s VV príslovkovou miesta. Kde nechodí slnko, tam sú chorľaví ľudia.
Otázka kde sú chorľaví ľudia, odpoveď kde nechodí slnko.
Čo sa týka čiarok: píšu sa vo všetkých súvetiach, okrem zlučovacích.