Jazykové štýly
JAZYKOVÉ ŠTÝLY
Hovorový štýl
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- bežná
komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku, v záujmovej oblasti, súkromná komunikácia s priateľmi ...
- komunikačná sféra:
- súkromná (rodina, priatelia)
- záujmová (spoločenské aktivity)
- pracovná (škola, pracovisko)
- komunikanti: súkromná osoba ↔ súkromná osoba
ZNAKY
- ústnosť, spontánnosť = nepresné údaje, dôrazné pomenovanie, frazeologizmy, pestrá modalita viet
- konverzačnosť = dialogická podoba textu
- súkromnosť = vplyv nárečia, nedodržanie pravopisnej
a výslovnostnej normy
- situačnosť = využívanie neverbálnych prostriedkov, časté ukazovacie zámená
- stručnosť = vypúšťanie častí slov, univerbizácia (zasadacia miestnosť – zasadačka),...
- expresívnosť = vyjadrovanie pocitov
ÚTVARY
- klasické
- ústne
- monologické (napr. hovorenie vtipu)
- dialogické
- telefonický rozhovor, hádka, polemika, debata,
diskusia
- písané
- súkromný list
- úvodná
časť = údaje o mieste a dátume, oslovenie, pozdrav oddelený čiarkou
- jadro listu = odseky, dodržanie úcty
a zdvorilosti (osobné zámená veľkým písmenom)
- záver listu = zdvorilostná formulka, vlastnoručný podpis
- oznámenie, blahoželanie, kondolencia
- moderné
- reklama, inzerát, e-mail, SMS,
vizitka, chat, odkaz na záznamník
VYUŽITIE SLOHOVÝVH POSTUPOV
- informačný = pozvania na
stretnutie bývalých spolužiakov
- výkladový = vysvetlenie neskorého príchodu, krátke útvary
- opisný = jednoduchý opis predmetu, recept
- rozprávací = rozprávanie príbehu, spomienok
Administratívny štýl
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- sprostredkovania prijímateľovi presné údaje, fakty
- komunikačná sféra: pošty, banky, úrady, ...
- komunikanti: súkromná osoba ↔
inštitúcia
inštitúcia ↔ inštitúcia
ZNAKY
- písomnosť = kancelarizmy, cudzie slová,
oznamovacie vety, zložené súvetia
- adresnosť/verejnosť = niektoré majú konkrétneho adresáta (úradný list) iné sú
adresované celej verejnosti (zákony, vyhlášky)
- vecnosť, neutrálnosť a objektívnosť = presné vyjadrenie s cieľom
vylúčiť omyl, absencia príznakových(expresívnych) slov
- stručnosť, schematickosť = žiadne informácie navyše,
predtlač, stereotypné formulácie
ÚTVARY
- podľa určenia:
- dokumentárne
- záväzne sa archivujú
- zápisnica, protokol, zmluva, potvrdenka
- oznamovacie
- dokumenty s krátkou
alebo dlhou aktuálnosťou
- vyhláška, zákon. prihláška, objednávka, oznámenie, úradný list (žiadosť), reklamácia
- heslové
- predpísaná predloha, časovo limitované
- rozvrh hodín, tlačivo, diplom, vysvedčenie, faktúra,
poukážka
- životopis
- patrí medzi útvary oficiálnej komunikácie
- úradný životopis:
- prináša pravdivé fakty o životnej ceste autora
- slúži ako príloha iných
písomností (žiadosť, prihláška, ...)
- využíva informačný a opisný postup
- Druhy úradného životopisu podľa
obsahu:
- profesijný (kariérny)
- chronologické zachytenie výseku života od najstarších dát po
najnovšie
- prevažuje informačný slohový postup a zvyčajne má podobu hesiel
- komplexný
- zachytenie
celého priebehu života a všetkých jeho stránok (rodina, vzdelanie, zamestnanie, schopnosti, záľuby, ...)
- informačný aj opisný
slohový postup
- Druhy úradného životopisu podľa
formy:
- štruktúrovaný
- kontextový
- životopis
v ucelených vetách
- motivačný list
- sprievodný list ak reagujeme na
konkrétnu pracovnú ponuku
- má formu poloúradného listu (chýba heslo, vec, prílohy a údaje o mieste a dátume)
- neuvádzame podrobné informácie, ktoré sú už v životopise
- dodržiavajú sa zásady oficiálnej komunikácie
- žiadosť (úradný list)
- oznamovací útvar administratívneho štýlu
- pri jej písaní
rešpektujeme požiadavky slovenskej technickej normy, ktorá upravuje písanie úradných listov
- odosielateľ (podávateľ)
aj adresát sú známi a sú v nej uvedení
- píšeme ju zásadne na čistý biely papier formátu A4
VYUŽITIE SLOHOVÝCH POSTUPOV
- informačný = zákon, poštový poukaz
- výkladový = výzva, vyhláška
- opisný = životopis, posudok pracovníka
JAZYK
- neutrálne, spisovné a odborné slová – kancelarizmy (šek, faktúra, matrika,
...)
- skratky, značky, vysvetlivky, čísla(dátumy, sumy)
- jednoduché vety (šeky), aj súvetia
- mennévyjadrovanie (vlastné mená, termíny)
- písanie zámen v 2. osobe singuláru a plurálu
veľkýmpísmenom
Rečnícky štýl
- je štýlom ústnej komunikácie verejného
styku
- subjektívno-objektívny štýl
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- presviedčanie, vysvetľovanie, informovanie,
komentovanie, agitovanie a zapôsobenie na city poslucháča
- komunikačná sféra:
- verejná (oslavy,
výročia, moderovanie, ...)
- súkromná (rodinné slávnosti, ...)
- pracovná (konferencie, zhromaždenia, prezentácie, ...)
- komunikanti: rečník ↔ publikum
ZNAKY
- ústnosť = vždy
realizovaný v ústnej podobe, adresát je známy, treba ho osloviť
- sugestívnosť = používanie prostriedkov z iných
jazykových štýlov, napr. umelecký štýl – metafory, hyperboly, expresívne slová, administratívny štýl – fakty
- verejnosť = využívanie prostriedkov vhodných a zrozumiteľných pre širokú verejnosť, ľahšie a kratšie vety
- názornosť = používanie frazeologizmov, citátov, príkladov, faktov
- adresnosť = oslovenie
adresáta rečnícke otázky, ...
ÚTVARY
- agitačno-propagačné
- politické reči
- parlamentný prejav, diplomatická reč, agitačný prejav
- súdne reči
- náučné
- prednášky (školská, osvetová)
- referáty
- politický, vedecký,
organizačný
- dialogizovanéútvary
- diskusie, polemiky, debaty
- cirkevné
- príležitostné
- verejné
- slávnostné (jubilejný, spomienkový,
gratulačný), rámcové (privítací, otvárací, pozdravný), informačné (výstraha, výzva, rozkaz)
- rodinné prejavy
- prípitok, sobášny, uvítací
Publicistický štýl
- objektívno-subjektívny štýl
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- prinášanie aktuálnych informácií, poúčať,
presviedčať a ovplyvňovať, získavať verejnosť pre určitý názor
- komunikačná sféra: masovokomunikačné
prostredie (tlač, rozhlas, televízia, internet, ...)
- komunikanti: verejnosť ↔ autor (moderátor, redaktor)
ZNAKY
- písomnosť = aj tlačené aj elektronické médiá
- variabilnosť =
tematická pestrosť, grafická pestrosť
- rozmanitosť jazykových prostriedkov
- monologickosť = chýba spätná
väzba, nemá bezprostrednú reakciu adresáta
- verejnosť = prispôsobiť náročnosť obsahu širokej verejnosti
- informatívnosť = spravodajská funkcia, sprostredkovať informácie, fakty a čísla
ÚVARY
- spravodajské
- oznamovacia funkcia, informačný slohový postup
- správa, interview, oznámenie,
inzerát, report – beletrizovaná správa o jednej udalosti
- analytické
- oznamovacia
a presvedčovacia funkcia, výkladový slohový postup
- zámerom je ohodnotiť nejaký spoločenský alebo politický jav
- úvodník,
karikatúra, polemika, pamflet
- komentár (zaujíma stanovisko k závažnému javu)
- recenzia (hodnotiaci posudok nejakého
diela)
- glosa (krátka poznámka, v ktorej autor hodnotí čiastkový problém)
- beletristické
- estetická funkcia, rozprávací a opisný slohový postup
- fíčer (rozhlasový film)
- stĺpček (krátka úvaha)
- besednica (humorne opísaná nejaká udalosť)
- reportáž, internetový denník, fejtón
- reportáž
- základom je očité svedectvo autora
- cieľom je sprostredkovať čitateľovi atmosféru
udalosti
- využíva opis a rozprávanie (najčastejšie v 1. osobe singuláru a plurálu)
- využíva jazykové prostriedky
umeleckého štýlu
- autori reportáže:
- reportér = prináša reportáže z rôznych udalostí
- komentátor = opisuje a kriticky hodnotí
- moderátor = moderuje, uvádza a komentuje program, vedie diskusiu
!!! nie je autorom reportáže
- Typy reportáže:
- dramatická
(dejová, cestopisná) = žáner umeleckej literatúry – napr. Tam-tam Borisa Filana
- investigatívna = typ televíznej reportáže
– napr. z vyšetrovania zločinov a riešenia sporov
- športovýprenos = typická rozhlasová reportáž
- reportáž-portrét = vytvára obraz o živote významnej alebo zaujímavej osobnosti pred vybranou udalosťou alebo po nej – napr.
televízny film o hercovi, ktorý sa dožíva jubilea
- riport (malá reportáž) = prináša kratší živý opis aktuálnej
udalosti
- fejtón
- vtipné, duchaplné ale aj kritické rozprávanie, ktorým autor upozorňuje
na nejakú aktuálnu (negatívnu) udalosť, jav z každodenného života
- aktuálnosť
- vtipné
zveličovanie, irónia až satira
- snaha vyprovokovať reakciu čitateľa
- prevláda rozprávací slohový postup
- recenzia
- hodnotiaci posudok literárneho, umeleckého technického alebo vedeckého
diela (kniha, divadelné predstavenie, výstava, CD, koncert, počítačová hra,...)
- jadrom recenzie je
rozbor (analýza) posudzovaného diela či výrobku (prvky výkladu) a subjektívnehodnotenie
autora (prvky úvahy)
- využíva najmä výkladový a informačný slohový postup
- stojí na rozhraní umeleckého a odborného
štýlu
- anotácia = stručná charakteristika obsahu
- správa
- jednoduchá
krátka správa
- prináša základnú informáciu o udalosti – nič nevysvetľuje, nekomentuje iba konštatuje
- odpovedá na otázky kto? čo? kedy? ako? prečo?
- rozšírená správa
- titulok = upútavacia
a informačná funkcia, obsahuje pointu, stručný, výstižný, pútavý
- perex = na šírku písaná alebo inak
zvýraznená časť správy, dopĺňa základnú informáciu
- citové vyjadrenia priamych účastníkov udalosti alebo
zainteresovaných osôb
Umelecký štýl
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- estetická, výchovná,
náučná a komunikatívna funkcia
- komunikačnásféra: škola, divadlo, kino, ulica, putovné divadlo,
recitácia
- komunikanti: autor ↔ čitateľ, divák, poslucháč
ZNAKY
- variabilnosť = vo výbere jazykových prostriedkov, v miešaní žánrov a štýlov, v bohatstve formy
- písomnosť
- subjektívnosť = expresívnosť, emocionálnosť, dôraz na osobnosť autora
- obsahovámnohoznačnosť = metafory, metonymie, symboly.....
ŽÁNRE
- literárne druhy:
- epika = poviedka, novela, román, rozprávka, báj, povesť, bájka, balada, príslovie,
pranostika, legenda, ...
- lyrika = báseň, sonet, óda, tercíny, elégia, hymnus, pieseň, ...
- dráma = činohra,
tragédia, komédia, fraška, veselohra, hudobné žánre (muzikál), ...
VYUŽITIE SLOHOVÝCH POSTUPOV
- výkladový = úvahové prvky, názory autora, rozprávača, postáv
- opisný = vykreslenie prostredia
a povahy postáv
- rozprávací = rozprávanie príbehu à väčšinou najviac využitý
Náučný štýl
- inak nazývaný a odborný štýl
- štýl verejného styku
FUNKCIA A KOMUNIKANTI
- vysvetľovať,
zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti, prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom
styku
- komunikačná sféra:
- pracovná (škola, pracovisko)
- záujmová (spoločenské
aktivity)
- verejná (médiá, konferencie)
- komunikanti: odborník ↔ odborník
odborník ↔ verejnosť
učiteľ ↔ žiak
ZNAKY
- verejnosť = štýl verejnej vedeckej komunikácie,
výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
- písomnosť = prejavy majú písomnú podobu /aj hovorovej predchádza
písomná
- monologickosť = adresát nie je prítomný, bez spätnej väzby (okrem referátu a diskusného príspevku)
- odbornosť,presnosť = odborná terminológia daného odboru, presné fakty s citáciami iných odborníkov,
využitie autorského plurálu 1. os. pl.
- pojmovosť = nocionálne slová (pojmové, vecné, objektívne, bez citového
zafarbenia), termíny a pojmy – definície
ŽÁNRE
- vedecko-náučný štýl
- využíva
termíny a knižné slová
- má prísne logickú kompozíciu ( presná štruktúra )
- presná vedecká
argumentácia, citácia, parafrázovanie, bibliografia
- neutrálnosť, nezaujatosť výkladu (zákony, leták z
liekov)
- dizertácia, monografie, dizertačná práca (doktorát), vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný
článok, žiacke a študentské odborné práce
- populárno-náučný štýl
- voľnejší výber slov, kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
- pestrejšia, pôsobivá štylizácia; beletristické a
rečnícke prvky
- voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
- silná didaktická a
presviedčaniazložka (postoj autora)
- recenzia, popularizačný článok, úvaha
- výklad
- slohový útvar, v ktorom autor vysvetľuje či objasňuje nejaký problém alebo jav
- pravdivosť
sa dokazuje pomocou argumentov – používajú sa citácie, parafrázy, výsledky výskumu
- rozdelenie:
- populárny = používa sa v učebniciach a v populárno-náučnej literatúre
- vedecký = používa sa v odborných časopisoch a odborných dielach, cieľom je objektívne vysvetliť neznámy jav, rozšíriť nový
vedecký poznatok
- znaky:
- neosobnosť, objektívnosť
- jazyk = plnovýznamové slová, odborné termíny, slová cudzieho pôvodu, jednoduché podraďovacie súvetia, zložené
súvetia, oznamovacie vety
- vecný, presný a konkrétny
- členenie: úvod,
jadro, záver
- úvaha
- cieľom úvahy je priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke
- vysvetľuje, rozoberá už známu otázku z nového hľadiska
- autor sa opiera o známe poznatky a skúsenosti, ale k otázke zaujíma
vlastnéstanovisko
- jazyk = prirovnania, zvolacie vety, rečnícke otázky,
jednočlenné vety ...
- v úvahe sa necituje a nedokazuje !!!
- diskusný príspevok
- vyjadrenie názoru jednotlivca na niečo, alebo doplnenie toho, čo odznelo
- v diskusnom príspevku sa môže vyskytovať úvaha, výklad, prerozprávanie zážitku, ktorý autor využije ako argument, či opis
udalostí
- neexistujú presné požiadavky ako písať diskusný príspevok
- dôležité je, aby sme diskutovali k
téme, aby sme neodbočovali, aby sme nehovorili rozsiahlo, dlho
- využívajú sa v pracovnej komunikácii (na schôdzach,
zasadnutiach, triednickej hodine v škole, na vyučovacej hodine, na rôznych konferenciách,...)
- dôležitá je forma =
začína sa oslovením, nasleduje nadviazanie na tému, konči sa poďakovaním za slovo
- analýza
- rozklad nejakého celku na jeho zložky, súčasti
- napríklad analýza diela – nájdeme v diele prirovnania, metafory, motívy, ....
- interpretácia
- je jazykový, obsahový a/alebo estetický výklad textu literárneho diela
- východiskom je
literárny text a cieľom je čo najadekvátnejšie pochopenie a výklad zmyslu umeleckého diela,
pričom pozornosť sa venuje konkrétnemu, individuálnemu umeleckému dielu ako samostatnému celku
- čo tým asi autor chcel povedať
- esej
- osobitný žáner, na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, výkladom a úvahou
- prezentuje sa v nej autorovnázor na vybraný problém, podloženou argumentáciou autor
presviedča čitateľa, že jeho názor je opodstatnený
Zones.sk – Zóny pre každého študenta