Lexikológia a Lexikografia

Lexikológia a Lexikografia

• lexika = slovná zásoba, súhrn všetkých slov v istom jazyku

o dynamický jav à stále sa mení, vyvíja a dopĺňa à súvisí s vývojom spoločnosti vedy a techniky, napr. niektoré slová sa odsúvajú na okraj (grifeľ = krieda) a iné sa dostávajú do popredia (SMS)

Lexikológia

• jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou a vlastnosťami slova

SLOVO (lexéma)

• nositeľ lexikálneho (vecného) významu
• pomenúva a označuje predmety a javy, ktoré nás obklopujú
• základná formálna a významová jednotka s ustáleným významom a ustálenou grafickou formou
• Funkcie slova:

o pomenovacia (chlapec = nedospelá osoba mužského pohlavia)

o syntaktická (slovo chlapec je vetným členom)

• Gramatický význam slova:

o slová podľa úplnosti lexikálneho a gramatického významu zaraďujeme do slovných druhov (viď poznámky morfológia)

• Zvuková podoba slova:

o slovo strom sa skladá z 5 hlások, ktorých poradie a výslovnosť nemôžeme meniť bez narušenia vecného významu slova

SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍK

• vzťah medzi objektívnou realitou (predmet), myšlienkovou oblasťou (pojem) a jazykovou oblasťou (slovo)

SLOVNÁ ZÁSOBA

• súhrn všetkých slov v jazyku
• Časti slovnej zásoby:

o jadro (centrum) = najpoužívanejšie slová, je relatívne stále

o okraj (periférna časť) = odvodené, cudzie slová, slová sem vstupujú a z neho vypadávajú hlavne podľa doby

• Druhy slovnej zásoby:

o individuálna = slovná zásoba každého jednotlivca

o aktívna = súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme a ktoré v bežnej komunikácii využívame

o pasívna = súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme ale v bežnej komunikácii ich nevyužívame

o základná = najpoužívanejšie slová v bežnej komunikácii (cca 800 slov)

Systém slovnej zásoby

• SÉMANTIKA = súčasť lexikológie, náuka o význame slov a slovných spojení

o Slová na základe lexikálneho významu:

1. jednovýznamové slová

• pomenúvajú len jednu skutočnosť, označuje ju práve jeden význam
• patria sem vlastné mená, odborné výrazy, ale aj niektoré bežné pomenovania (škola, ventilátor)

1. viacvýznamové slová

• pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov
• okrem základného významu majú aj prenesený

1. a) na základe vonkajšej podobnosti à koza, oko
2. b) na základe vnútorných súvislostí à číta Hviezdoslava

• mnohoznačnosť slov nazývame POLYSÉMIA

o Slová na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami:

1. synonymá

• rovnozvučné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam
• napr. utekať, bežať

1. antonymá

• protikladné slová, sú to dvojice (niekedy trojice slov) s opačným významom
• napr. kupovať – predávať, príchod – odchod

1. homonymá

• 2 slová, ktoré rovnako znejú, ale pomenúvajú iné myšlienkové obsahy (koruna, srdce, list)

o Slová podľa zaradenia do jazykových štýlov:

1. hovorový štýl = hovorové (maturita), profesionalizmy (očiar)
2. administratívny štýl = kancelarizmy (položka, predplatné)
3. publicistický štýl = žurnalizmy (progres), termíny (komuniké)
4. umelecký štýl = knižné slová (bázlivý), poetizmy (kdes‘), okazionalizmy (paláska), biblizmy
5. náučný štýl = odborné názvy, internacionálne (fraktúra), zmiešané (rezonančná skriňa)
6. všetky jazykové štýly = neutrálne slová (otec, písať, voda)

o Slová podľa spisovnosti:

1. spisovné = napr. zemiaky, riaditeľ, maturita
2. nespisovné

• dialektizmy, nárečové slová (krumple, bandurky)
• slangové slová (elina, klasák, matika)
• argotové slová (tráva, fízel)

o Slová podľa citového príznaku:

1. expresívne slová

• s kladnýmcitovým príznakom

1. a) zdrobneniny, deminutíva (rúčka, nožička)
2. b) rodinné slová (mamka, Janíčko)
3. c) detské slová (papať, maco)
4. d) eufemizmy = zjemňujúce výrazy (prihol si – opil sa)

• so zápornýmcitovým príznakom

1. a) hanlivé slová, pejoratíva (frňák)
2. b) nadávky, dysfemizmy (mamľas)
3. c) slová so zveličujúcim významom (nosisko, kusisko)
4. d) vulgarizmy (tabuizovaná lexika)
5. neutrálne slová = bez citového príznaku (tri, jesť, škola)

o Slová podľa pôvodu:

1. domáce (dvere, stolička, pekné)
2. zdomácnené (omša z lat. missa, škola z gréc. schola)
3. cudzie (volejbal, skener, server)

o Slová podľa dobového výskytu:

1. archaizmy

• predmet ešte existuje, ale vytvorili sme si preň iný výraz
• temnica – väznica, černidlo – atrament

1. historizmy

• predmet, ktorý slovo pomenúva už zanikol (zlatka, groš)

1. zastaranéslová

• predmet ešte existuje, vytvorili sme s preň nový výraz, ale malá časť užívateľov jazyka používa starý výraz
• zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica

1. neologizmy

• nové slová

1. a) domácehopôvodu (osobný počítač, eurominca)
2. b) cudziehopôvodu (mobil, akcia, aviváž)

Tvorenie slov

• odvodzovanie slov

o najčastejší spôsob tvorenia sov

o odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základné slová

o odvodzovanie tvoríme:

1. predponou (odletieť)
2. príponou (vrahyňa)
3. predponou aj príponou súčasne (náhrobok)
4. prechodom do inéhoohýbania (let - letieť)

o predpona (prefix) + slovotvorný základ + prípona (sufix) = slovotvorný formant

• skladanie slov

o zložené slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených morfémou - hláskou (-o-, -e-), napr. zemeguľa

o nepravé zložené slová = nemajú spájaciu morfému (vlastizrada)

o hybridné zložené slová = jedna časť slova je domáceho pôvodu a druhá cudzieho (vodoinštalácia)

Tvorenie viacslovných pomenovaní

• združené pomenovanie

o skladajú sa z viacerých slov ale pomenúvajú iba jeden konkrétny predmet alebo jav

o Slovenské národné divadlo, prvosienka jarná

• ustálené slovné spojenie

o majú obrazný význam

o môžu mať niekoľko slov alebo vytvárajú vetu, súvetie

o majú rôzny pôvod:

1. ľudové frazeologizmy

• porekadlo = sú svojou formou blízke prísloviam, ale ich obsahom nie je ľudová múdrosť

„My o koze, ty o voze“

„ My o vlku a vlk za humnami.“

• príslovie = výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, ľudskú skúsenosť, ľudové pravdy, môže nimi byť vyjadrená mravná zásada

„Kto druhému jamu kope, sám do nej padá“

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“

• pranostika = výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti, pozorovanie kolobehu prírody

„Katarína na ľade, Vianoce na blate.“

1. intelektuálne (knižné frazeologizmy - europeizmy)

„Kocky sú hodené“

Lexikografia

• vedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou zostavovania slovníkov

SLOVNÍKY

Druhy slovníkov

• pojmové (informatívne) slovníky

o podávajú obsah pojmov

o pre lexikológiu sú okrajové

o encyklopédia, encyklopedické slovníky

1. univerzálne = súhrn vedomostí zo všetkých oblastí
2. špeciálne = súhrn vedomostí z jednej špecifickej oblasti

• jazykovedné slovníky

o majú priamy vzťah k lexikológii

o delíme ich podľa veľkosti:

1. malé
2. veľké (viaczväzkové)

o delíme ich podľa počtu jazykov, ktoré obsahujú:

1. jednojazykové
2. dvoj a viacjazykové

o delíme ich podľa formy jazyka, ktorú obsahujú:

1. nárečové
2. slovníky spisovnéhojazyka

Typy slovníkov

• výkladový slovník

o základný typ

o poskytuje filologický výklad významu slov v ňom obsiahnutých

o Veľký výkladový slovník slovenského jazyka

o Krátky slovník slovenského jazyka – KSSJ

• synonymický slovník
• frazeologickýslovník

o obsahuje ustálené slovné spojenia s obrazným významom

• historickýslovník

o spracúva lexiku istého obdobia

• retrográdny slovník

o registruje slová odzadu, obrátene, teda podľa abecedy po písmenách odzadu

• frekvenčnýslovník

o slová usporadúva podľa častosti (frekvencie) ich využívania

• etymologickýslovník

o zachytáva slová podľa ich pôvodu

• ortoepickýslovník

o zachytáva slová tak ako sa vyslovujú

• ortografický slovník

o registruje slová tak ako sa píšu

o je súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu

• slovník cudzích slov

o zachytáva slová cudzieho pôvodu a prevzaté slová

o Veľký slovník cudzích slov

• terminologický slovník

o zachytáva odbornú terminológiu v danej oblasti

• paronymický slovník

o zachytáva slová zvukovo a graficky podobné a významovo odlišné

• dialektologický slovník

o slovník nárečí

• prekladový slovník

o zachytáva slovnú zásobu v 2 alebo viacerých jazykoch

• elektronické slovníky

KODIFIKAČNÉ PRÍRUČKY

• sú v nich obsiahnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy spisovného jazyka
• patria sem:

o Krátky slovník slovenského jazyka

o Pravidlá slovenského pravopisu

o Pravidlá slovenskej výslovnosti

o Morfológia slovenského jazyka