Lexikológia a Lexikografia
Lexikológia a Lexikografia
- lexika = slovná zásoba, súhrn všetkých slov v istom jazyku
o dynamický jav à stále sa mení, vyvíja a dopĺňa à súvisí s vývojom spoločnosti vedy a techniky, napr. niektoré slová sa odsúvajú na okraj (grifeľ = krieda) a iné sa dostávajú do popredia (SMS)
Lexikológia
- jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou a vlastnosťami slova
SLOVO (lexéma)
- nositeľ lexikálneho (vecného) významu
- pomenúva a označuje predmety a javy, ktoré nás obklopujú
- základná formálna a významová jednotka s ustáleným významom a ustálenou grafickou formou
- Funkcie slova:
o pomenovacia (chlapec = nedospelá osoba mužského pohlavia)
o syntaktická (slovo chlapec je vetným členom)
- Gramatický význam slova:
o slová podľa úplnosti lexikálneho a gramatického významu zaraďujeme do slovných druhov (viď poznámky morfológia)
- Zvuková podoba slova:
o slovo strom sa skladá z 5 hlások, ktorých poradie a výslovnosť nemôžeme meniť bez narušenia vecného významu slova
SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍK
- vzťah medzi objektívnou realitou (predmet), myšlienkovou oblasťou (pojem) a jazykovou oblasťou (slovo)
SLOVNÁ ZÁSOBA
- súhrn všetkých slov v jazyku
- Časti slovnej zásoby:
o jadro (centrum) = najpoužívanejšie slová, je relatívne stále
o okraj (periférna časť) = odvodené, cudzie slová, slová sem vstupujú a z neho vypadávajú hlavne podľa doby
- Druhy slovnej zásoby:
o individuálna = slovná zásoba každého jednotlivca
o aktívna = súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme a ktoré v bežnej komunikácii využívame
o pasívna = súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme ale v bežnej komunikácii ich nevyužívame
o základná = najpoužívanejšie slová v bežnej komunikácii (cca 800 slov)
Systém slovnej zásoby
- SÉMANTIKA = súčasť lexikológie, náuka o význame slov a slovných spojení
o Slová na základe lexikálneho významu:
- jednovýznamové slová
- pomenúvajú len jednu skutočnosť, označuje ju práve jeden význam
- patria sem vlastné mená, odborné výrazy, ale aj niektoré bežné pomenovania (škola, ventilátor)
- viacvýznamové slová
- pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov
- okrem základného významu majú aj prenesený
- a) na základe vonkajšej podobnosti à koza, oko
- b) na základe vnútorných súvislostí à číta Hviezdoslava
- mnohoznačnosť slov nazývame POLYSÉMIA
o Slová na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami:
- synonymá
- rovnozvučné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam
- napr. utekať, bežať
- antonymá
- protikladné slová, sú to dvojice (niekedy trojice slov) s opačným významom
- napr. kupovať – predávať, príchod – odchod
- homonymá
- 2 slová, ktoré rovnako znejú, ale pomenúvajú iné myšlienkové obsahy (koruna, srdce, list)
o Slová podľa zaradenia do jazykových štýlov:
- hovorový štýl = hovorové (maturita), profesionalizmy (očiar)
- administratívny štýl = kancelarizmy (položka, predplatné)
- publicistický štýl = žurnalizmy (progres), termíny (komuniké)
- umelecký štýl = knižné slová (bázlivý), poetizmy (kdes‘), okazionalizmy (paláska), biblizmy
- náučný štýl = odborné názvy, internacionálne (fraktúra), zmiešané (rezonančná skriňa)
- všetky jazykové štýly = neutrálne slová (otec, písať, voda)
o Slová podľa spisovnosti:
- spisovné = napr. zemiaky, riaditeľ, maturita
- nespisovné
- dialektizmy, nárečové slová (krumple, bandurky)
- slangové slová (elina, klasák, matika)
- argotové slová (tráva, fízel)
o Slová podľa citového príznaku:
- expresívne slová
- s kladnýmcitovým príznakom
- a) zdrobneniny, deminutíva (rúčka, nožička)
- b) rodinné slová (mamka, Janíčko)
- c) detské slová (papať, maco)
- d) eufemizmy = zjemňujúce výrazy (prihol si – opil sa)
- so zápornýmcitovým príznakom
- a) hanlivé slová, pejoratíva (frňák)
- b) nadávky, dysfemizmy (mamľas)
- c) slová so zveličujúcim významom (nosisko, kusisko)
- d) vulgarizmy (tabuizovaná lexika)
- neutrálne slová = bez citového príznaku (tri, jesť, škola)
o Slová podľa pôvodu:
- domáce (dvere, stolička, pekné)
- zdomácnené (omša z lat. missa, škola z gréc. schola)
- cudzie (volejbal, skener, server)
o Slová podľa dobového výskytu:
- archaizmy
- predmet ešte existuje, ale vytvorili sme si preň iný výraz
- temnica – väznica, černidlo – atrament
- historizmy
- predmet, ktorý slovo pomenúva už zanikol (zlatka, groš)
- zastaranéslová
- predmet ešte existuje, vytvorili sme s preň nový výraz, ale malá časť užívateľov jazyka používa starý výraz
- zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica
- neologizmy
- nové slová
- a) domácehopôvodu (osobný počítač, eurominca)
- b) cudziehopôvodu (mobil, akcia, aviváž)
Tvorenie slov
- odvodzovanie slov
o najčastejší spôsob tvorenia sov
o odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základné slová
o odvodzovanie tvoríme:
- predponou (odletieť)
- príponou (vrahyňa)
- predponou aj príponou súčasne (náhrobok)
- prechodom do inéhoohýbania (let - letieť)
o predpona (prefix) + slovotvorný základ + prípona (sufix) = slovotvorný formant
- skladanie slov
o zložené slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených morfémou - hláskou (-o-, -e-), napr. zemeguľa
o nepravé zložené slová = nemajú spájaciu morfému (vlastizrada)
o hybridné zložené slová = jedna časť slova je domáceho pôvodu a druhá cudzieho (vodoinštalácia)
Tvorenie viacslovných pomenovaní
- združené pomenovanie
o skladajú sa z viacerých slov ale pomenúvajú iba jeden konkrétny predmet alebo jav
o Slovenské národné divadlo, prvosienka jarná
- ustálené slovné spojenie
o majú obrazný význam
o môžu mať niekoľko slov alebo vytvárajú vetu, súvetie
o majú rôzny pôvod:
- ľudové frazeologizmy
- porekadlo = sú svojou formou blízke prísloviam, ale ich obsahom nie je ľudová múdrosť
„My o koze, ty o voze“
„ My o vlku a vlk za humnami.“
- príslovie = výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, ľudskú skúsenosť, ľudové pravdy, môže nimi byť vyjadrená mravná zásada
„Kto druhému jamu kope, sám do nej padá“
„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“
- pranostika = výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti, pozorovanie kolobehu prírody
„Katarína na ľade, Vianoce na blate.“
- intelektuálne (knižné frazeologizmy - europeizmy)
„Kocky sú hodené“
Lexikografia
- vedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou zostavovania slovníkov
SLOVNÍKY
Druhy slovníkov
- pojmové (informatívne) slovníky
o podávajú obsah pojmov
o pre lexikológiu sú okrajové
o encyklopédia, encyklopedické slovníky
- univerzálne = súhrn vedomostí zo všetkých oblastí
- špeciálne = súhrn vedomostí z jednej špecifickej oblasti
- jazykovedné slovníky
o majú priamy vzťah k lexikológii
o delíme ich podľa veľkosti:
- malé
- veľké (viaczväzkové)
o delíme ich podľa počtu jazykov, ktoré obsahujú:
- jednojazykové
- dvoj a viacjazykové
o delíme ich podľa formy jazyka, ktorú obsahujú:
- nárečové
- slovníky spisovnéhojazyka
Typy slovníkov
- výkladový slovník
o základný typ
o poskytuje filologický výklad významu slov v ňom obsiahnutých
o Veľký výkladový slovník slovenského jazyka
o Krátky slovník slovenského jazyka – KSSJ
- synonymický slovník
- frazeologickýslovník
o obsahuje ustálené slovné spojenia s obrazným významom
- historickýslovník
o spracúva lexiku istého obdobia
- retrográdny slovník
o registruje slová odzadu, obrátene, teda podľa abecedy po písmenách odzadu
- frekvenčnýslovník
o slová usporadúva podľa častosti (frekvencie) ich využívania
- etymologickýslovník
o zachytáva slová podľa ich pôvodu
- ortoepickýslovník
o zachytáva slová tak ako sa vyslovujú
- ortografický slovník
o registruje slová tak ako sa píšu
o je súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu
- slovník cudzích slov
o zachytáva slová cudzieho pôvodu a prevzaté slová
o Veľký slovník cudzích slov
- terminologický slovník
o zachytáva odbornú terminológiu v danej oblasti
- paronymický slovník
o zachytáva slová zvukovo a graficky podobné a významovo odlišné
- dialektologický slovník
o slovník nárečí
- prekladový slovník
o zachytáva slovnú zásobu v 2 alebo viacerých jazykoch
- elektronické slovníky
KODIFIKAČNÉ PRÍRUČKY
- sú v nich obsiahnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy spisovného jazyka
- patria sem:
o Krátky slovník slovenského jazyka
o Pravidlá slovenského pravopisu
o Pravidlá slovenskej výslovnosti
o Morfológia slovenského jazyka