Slohové postupy: Informačný, Výkladový, Opisný, Rozprávací

Slohové postupy

• proces postupného skladania textu do celku
• postup, ktorý používame pri výstavbe a tvorbe textu
• pri tvorbe textu je veľmi dôležitý autorský zámer a cieľ komunikácie

Informačný

CHARAKTERISTIKA A ZNAKY

• uvádza fakty, údaje, informácie, odpovedá na otázky čo?, kde?, kedy?, ako?
• keďže je zameraný na fakty, v texte majú prevahu podstatné mená
• často využíva číslovky, vlastné mená
• uplatňuje sa v administratívnom, publicistickom a hovorovom štýle

ŽÁNRE

• Správa
  • stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach
• Oznámenie
  • stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti

• Úradný list, žiadosť, objednávka
  • stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva, ...)

• Interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program

Výkladový

CHARAKTERISTIKA A ZNAKY

• sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky
• podstatné mená, odborné výrazy
• podraďovacie súvetia, neosobné vyjadrovanie v tvare 1. osoby množného čísla, prítomný čas slovies
• uplatňuje sa predovšetkým v náučnom, rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle

ŽÁNRE

• Výklad
  • vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky
  • má byť vecný a objektívny

• Úvaha
  • zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna, môže používať umelecké prostriedky
• Referát
  • stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky
• Recenzia
  • hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film)
• Komentár
  • očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky

• Prednáška, úvodník, diskusný príspevok...

Opisný

CHARAKTERISTIKA A ZNAKY

• zachytáva vlastnosti osôb, predmetov a javov aj následnosť činností
• využíva veľa prídavných mien a prirovnaní
• jednoduché vety s viacnásobnými a alebo širšie rozvinutými členmi
• uplatňuje sa v náučnom, umeleckom a hovorovom štýle

ŽÁNRE

• Opis

Kompozícia opisu:

• postupujeme z hora dolu, zľava doprava, spredu dozadu, od podstatných k menej podstatným znakom, od celku k častiam
• trojčlenná (úvod, jadro, záver)

Druhy opisu:

• podľa povahy (druhu) opisovaného predmetu:
  1. statický opis
     • opisuje statické predmety
     • konštatujú sa trvalé a nemenné znaky
     • využíva sa veľa podstatných a prídavných mien
  2. dynamický opis
     • opisuje objekt v pohybe alebo zachytáva nejakú činnosť
     • opis pracovného postupu
     • vyskytuje sa tu veľa slovies a metafor

• podľa postoja autora:
  1. objektívny
     • autor sa snaží čo najvernejšie opísať znaky a vlastnosti opisovaného predmetu
     • nevyslovuje hodnotiace stanovisko
  2. subjektívny
     • autor opisuje predmet zo svojho hľadiska
     • prináša svoje hodnotenie

• podľa využitia v komunikačnej sfére:
  1. jednoduchý
     • opisuje vlastnosti objektu bez výrazného štýlového zafarbenia
     • najčastejšie v hovorovom štýle ako nepripravený spontánny jazykový prejav
  2. odborný/náučný
     • najčastejšie v náučnom a publicistickom štýle
  3. umelecký
     • býva súčasťou rozprávania
     • subjektívny
     • využíva prostriedky z lyriky (epitetá, metafory, prirovnania)

• Charakteristika
  • druh opisu, ktorý zachytáva základné, typické znaky predmetu
  • charakteristika osoby zachytáva okrem vonkajších znakov aj povahové, morálne vlastnosti

Druhy charakteristiky:

• podľa postoja autora:
  1. objektívna
  2. subjektívna
• podľa výberu jazykových prostriedkov:
  1. priama
     • vymenúva priamo vlastnosti pomocou abstraktných podstatných mien(usilovnosť, zodpovednosť, ...) a akostných prídavných mien (zodpovedný, usilovný, ...)
  2. nepriama
     • vlastnosť postavy vyplýva z jej konania

• podľa počtu charakterizovaných predmetov
  1. individuálna = charakteristika 1 osoby
  2. skupinová = charakteristika skupiny, triedy, generácie, národa
  3. porovnávacia
• KARIKATÚRA
  1. špecifický druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej podoby
• Beletrizovaný životopis

Rozprávací

CHARAKTERISTIKA A ZNAKY

• zo všetkých slohových postupov najstarší, najrozvinutejší a typovo najbohatší
• zachytáva príbeh, sleduje dejovú líniu
• jednotlivé časti nemôžeme ľubovoľne radiť za sebou
• prevládajú v ňom činnostné slovesá, ktoré posúvajú dej
• dôležitá úloha = rozprávač, ktorý často dopĺňa text svojím subjektívnym postojom
• uplatňuje sa najmä v umeleckom a hovorovom štýle

ŽÁNRE

• Rozprávanie
  • Druhy rozprávania
    1. ústne = najstarší typ rozprávania
       • priamy kontakt
    2. jednoduché
       • vyskytuje sa v bežnej komunikácii
       • sleduje dejovú líniu bez opisov alebo úvah
    3. komplexné
       • využíva opis, charakteristiku a prvky úvahy
    4. reprodukcia
       • prerozprávaný dej knihy, filmu, divadelnej hry

• Kompozícia umeleckého rozprávania
  • kompozičné princípy/postupy:
    • chronologický = dej sa vyvíja plynulo, udalosti sú zachytené v časovej postupnosti
    • retrospektívny = podáva v prítomnosti obraz minulého, dej sa odohráva pospiatky
    • reťazový = každý nový príbeh nadväzuje na predchádzajúci, navzájom sú spojené postavou hlavného hrdinu
    • in medias res = rozpráva príbeh uprostred deja bez fázy pred udalosťou
  • EKOKRPKA (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa)
• rozprávka, povesť, poviedka, bájka, báj, legenda, detektívny príbeh, beletrizovaný životopis