Syntax

Syntax

SYNTAGMY – SKLADY

1. prisudzovací sklad - medzi podmetom a prísudkom
2. priraďovací sklad - medzi viacnásobným vetným členom vo vete
3. určovací sklad - medzi nadradeným a podradeným vetným členom, napr. varí polievku, pekný sveter, hrá sa na dvore

VETNÉ ČLENY

1. hlavné (nadradené) – prísudok, podmet

• podmet (2)
  1. vyjadrený – podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, neurčitkom, trpným príčastím
  2. nevyjadrený – osobné zámeno
• prísudok (1)
  1. slovesný - vyjadrený plnovýznamovým slovesom – píšem; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa – chcem písať
  2. slovesno-menný (neslovesný) – sponové sloveso + podstatné meno (je robotníkom)/ prídavné meno (je dobrý)/ zámenom, číslovkou, príslovkou

1. vedľajšie (podradené) – predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok, prístavok

• predmet (3)
  1. priamy – v A bez predložky
  2. nepriamy - v A s predložkou a ostatných pádoch okrem N
• príslovkové určenie (4) – vyjadrené príslovkou, podstatným menom (Idem od mamy), neurčitkom slovesa (Odišiel pracovať)
  1. miesta
  2. času
  3. spôsobu
  4. príčiny
• prívlastok (5)
  1. zhodný - stojí pred podstatným menom (vyjadrený prídavným menom, zámeno, číslovkou, činným príčastím, trpným príčastím)
  2. nezhodný – stojí za podstatným menom
• doplnok (6) - rozvíjací vetný člen, naraz rozvíja dva vetné členy – podmet a prísudok alebo predmet a prísudok
  1. podmetový - rozvíja podmet a prísudok (Jano dobehol prvý)
  2. predmetový - rozvíja zároveň predmet a prísudok (Otca zvolili za poslanca)
• prístavok (7) – Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji.

DELENIE VIET

podľa obsahu

1. oznamovacia
2. opytovacia
   1. zisťovacia – očakáva sa odpoveď áno/nie, stúpavá melódia
   2. doplňovacia – klesavá melódia
3. rozkazovacia
4. zvolacia – citové pohnutie (Tak sa mi to páči!)
5. želacia – želanie (Bodaj by ....)

podľa členitosti

1. jednočlenná
   1. slovesná (prší, hrmí ...)
   2. neslovesná - je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi ....
2. dvojčlenná – má obidva hlavné vetné členy
   1. úplná - má vyjadrený podmet a prísudok
   2. neúplná - má nevyjadrený podmet

podľa zloženia

1. jednoduchá – iba jeden prisudzovací sklad
   1. holá
   2. rozvitá
2. zložená(súvetie)
   1. priraďovacie - dve rovnocenné vety, mohli by stáť aj samostatne, sú spojené priraďovacou spojkou alebo čiarkou
      • zlučovacie - dej prebieha súčasne, a, aj, ani, tiež, až, ani – ani, aj – aj, vše – vše, najprv – potom, jednak – jednak
      • stupňovacie - obsah druhej vety je svojou závažnosťou významnejší než obsah prvej vety, ba, ba ani, ba aj, ba i, ba priam, ba dokonca, nielenže – ale aj
      • odporovacie - obsahy si významovo odporujú, a predsa, a jednako, a napriek tomu, a vo význame ale, ale, no, lež, ibaže, avšak
      • vylučovacie - obsahy sa navzájom vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočniť dej druhej vety, alebo, buď, či, buď – alebo, alebo – alebo, či – či, buď – buď
   2. podraďovacie - je spojením dvoch nerovnocenných viet, obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme
      • vedľajšia veta podmetová
        • v hlavnej vete je nevyjadrený podmet (neutečie) alebo vetný základ jednočlennej vety
        • odkazovacie spojky - ten, tá, to, tí, čo, že
        • Kto mlčí, ten svedčí. Svedčí mlčiaci.

Dobre obstáli tí, čo vyhrali. Dobre obstáli víťazi.

• vedľajšia veta prísudková
  • v hlavnej vete chýba menná časť prísudku
  • hlavná veta sa končí taký, taká, také,že, aký
  • Anka je taká, že jej veriť nemožno. Anka je falošná.

Už nie som taký, aký som býval. Už nie som včerajší.

Jano je taký, že ho traja nepremôžu.

• vedľajšia veta predmetová
  • v hlavnej vete chýba predmet (priamy)
  • hlavná veta končí (ak tam nie je nepriamy premet) slovesom
  • aby, kedy, že, čo
  • Oznám mu, kedy prídeš. Oznám mu príchod.

Začul, že čosi šuchoce. Začul šuchotanie.

• vedľajšia veta prívlastková
  • rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré je na konci hlavnej vety
  • ak nadradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa vkladá do hlavnej vety
  • aký, ktorý, že
  • Stratil cestu, ktorú dobre poznal. Stratil známu cestu.

Dostal rozkaz, aby prišiel. Dostal rozkaz prísť.

Má správu, že syn je zdravý.

• vedľajšia veta príslovková
  • v hlavnej vete chýba príslovkové určenie miesta. Hlavná veta končí slovesom a máva odkazový výraz: miesta (tam, odkiaľ, stade), času (vtedy, odvtedy), spôsobu (tak), príčiny (preto)
  • Každý ide tam, kde ho srdce ťahá. Každý ide domov.

Stalo sa to vtedy, keď bol z práce doma. Stalo sa to v čase voľna.

Spať bude tak, ako si ustelie. Bude zle spať. / Bude pohodlne spať.

Odišla, pretože ju nečakali. Odišla kvôli nim.

• vedľajšia veta doplnková
  • v hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanie – vidieť, zazrieť, zbadať, začuť
  • spojkaako
  • v hlavnej vete musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného predmetu by nasledovala vedľajšia veta predmetová
  • Zbadal som ho, ako uteká. Zbadal som ho utekať.

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE

• medzi jednoduchou vetou a súvetím sú polovetné konštrukcie
• k jednoduchej vete pridruží taká časť vety, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom
• dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom, je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom.
• vyjadrujú sa pomocou:
  1. priechodníku (opakujúc, kľačiac)
  2. príčastím (zaujímajúci, píšuci)
  3. neurčitkom (robiť, konať)
  4. slovesné podstatné meno (robenie, kreslenie)
• príklady:
  • Chodil po triede, nahlas sa učiac - Chodil po triede a nahlas sa učil matematiku.
  • Peter, zaujímajúci sa o elektroniku, zmaturoval s vyznamenaním. - Peter sa zaujímal o elektroniku, maturoval s vyznamenaním.
  • Zašli sme do krčmy kúpiť si malinovku. - Zašli sme do krčmy, aby sme si kúpili malinovku.
  • Je potrebné vyhodenie. - Je potrebné, aby sme to vyhodili

MODIFIKÁCIA VETNEJ SKLADBY

1. Vytýčený vetný člen
   • vo vlastnej vete je takýto vetný člen zastúpený zámenom
   • pri ústnom prejave sa oddeľuje osobitnou intonáciou
   • Čokoládovú zmrzlinu, tú mám rád.
2. Osamostatnený vetný člen
   • intonačne aj interpunkčne je oddelený od predchádzajúcej vety, hoci gramaticky aj významovo je súčasťou
   • Mám rád zmrzlinu. Čokoládovú.
3. Pripojený vetný člen
   • od vety ho oddeľuje v písomnom prejave pomlčka alebo čiarka, v ústnom prejave osobitná intonácia
   • Mám rád zmrzlinu, ale len čokoládovú.
4. Výpustka (elipsa)
   • vynecháva sa slovo, ktoré je menej dôležité alebo známe z predchádzajúceho textu či zo situácie
   • Každý má rád sladkosti. Ja len zmrzlinu.
5. Prerušená výpoveď (apoziopéza)
   • výpoveď nedokončíme z vonkajších alebo vnútorných príčin
   • charakterizujú ju tri bodky a neukončená melódia
   • Urobil by som to, ale ...
6. Vsuvka (parantéza)
   • vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede alebo dopĺňa niektoré fakty
   • intonácia tejto časti vety je poklesnutá, býva oddelená pauzou a v interpunkcii čiarkami, pomlčkami či zátvorkami
   • Sľúbil nám to, ale, žiaľ, neprišiel.