Vznik a vývin jazyka
VZNIK JAZYKA
- jazyk = prostriedok myslenia a dorozumievania pre isté spoločenstvo ľudí
=
abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov
Vznik jazyka
- vznikol asi pred 100 000 rokmi na viacerých miestach
Zeme
- prajazyk = spoločný pôvodný jazyk pre viaceré príbuzné jazyky
- veľa jazykov vymrelo (napr. sčasti
latinčina), momentálne sa hovorí približne 6800 jazykmi
- reč má aj charakter grafických znakov, napr. piktogram = obrázok, ktorý
nahrádza text
VZNIK SLOVENSKÉHO JAZYKA
- praslovančina
- dorozumievací nástroj predkov
dnešných Slovanov, v 5.-9. str.
- staroslovienčina
- Rastislav posiela poslov ku byzantskému cisárovi
Michalovi III. a žiada o vierozvestcov
- nechcel franských kňazov, lebo sa snažili útočiť na Veľkú Moravu a ľudia im
nerozumeli
- prichádzajú bratia zo Solúna (dnešné Bulharsko, Macedónsko) – Konštantín
a Metod
- prinášajú písmo HLAHOLIKU – skladá sa z malých písmen gréckej abecedy
- okrem
toho prinášajú aj náboženstvo, liturgický jazyk, vzdelávanie duchovných a vytvorili civilný právny poriadok
- latinčina
- rozpad Veľkej Moravy – vznik Uhorska
- v 15. storočí úradným jazykom ale na
komunikáciu a tvorbu sa vyžíva slovenčina
- I.Bajza
- prvý pokus o uzákonenie spisovnej
slovenčiny à neúspešné, nemal kodifikačné príručky
- bernolákovčina
- Bernolák à
prvákodifikácia slovenčiny – 1787
- na základe trnavského nárečia
- neujala sa –
bojkotovali ju evanjelici
- štúrovčina
- Ľ. Štúr à
kodifikáciaslovenčiny
- základdnešnej slovenčiny
- podľa
stredoslovenského nárečia
- y zaviedol až Hatala
- hodžovsko-hattalovská reforma (1852)
- s malými zmenami sa zachovala dodnes
- československýjazyk
- po vzniky ČSR po 1.
svetovej vojne, snaha o zbližovanie češtiny a slovenčiny
- preberanie českých slov, jazykový purizmus (snaha o očistenie
slovenčiny)
- zmeny v slovnej zásobe (po 1989)
- vypustené komunistické slová
VNIK ČESKÉHO JAZYKA
- praslovančina a staroslovienčina – rovnaké ako slovenčina
- primitívny
pravopis
- využíva latinskúabecedu
- prvá zmienka o češtine (13.st.)
- spřežkový pravopis
- využíva sa spojenie dvoch alebo viacerých latinských hlások na označenie hlások, ktoré ma
čeština navyše
- diakritický pravopis
- Husitskéhnutie (Ján Hus)-
viedlo k uplatneniu češtiny na úradoch, vo verejnom živote, literatúre
- bratrský pravopis
- vývoj
češtiny spomalený – koniec samostatnosti českého národa à čeština používaná len v najnižších
vrstvách
- analogický pravopis
- J Dobrovský
- ustálená spisovná norma
češtiny (J. Gebauer)
- čeština sa používa na úradoch, školách, rozvíja sa umelecká a publicistická literatúra
- od 1918 spoločné so slovenčinou
ZÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVENČINOU A ČEŠTINOU
- rozdielnehlásky
- čeština: ř, ou, ě, ů
- slovenčina: ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz,
dž
- v češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dlhé slabiky za sebou.
(zpívání)
- v češtine sa používa vokatív - piaty pád (soudružko, Evo,...)
- čeština má niektoré
odlišnéväzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom (dosiahnuť niečo - dosáhnout
něčejho)
- niektoré cudzieslová v češtine majú iný rod alebo iný prepis, pravopis (téza –
teze)
Jazykové rodiny
- skupina jazykov so spoločným pôvodom
- indoeurópska
- hovoria
nimi takmer všetky národy Európy a viaceré národy v západnej časti Ázie (najmä v Indii)
- baltské
- indoiránske
- perzština, arménčina, albánčina, gréčtina
- germánske
- severogermánske – dánčina, nórčina, islandčina, švédčina
- západogermánske – nemčina, angličtina, holandčina,
flámčina
- románske
- taliančina, francúzština, španielčina, rumunčina, portugalčina, moldavčina
- slovanské
- východné – ruština, ukrajinčina, bieloruština
- západné – slovenčina, čeština,
poľština,
- južné - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
- ugrofínska
- maďarčina, fínčina, estónčina
- semitsko-hamitská
- altajská
- čínsko-tibetská
Zones.sk – Zóny pre každého študenta