Vzťah slovenčiny a češtiny

4b.Vzťah slovenčiny a češtiny

• V súčasnosti možno slovenčinu a češtinu považovať za jazyky vyspelé s vysokou úrovňou vedeckého spracovania a kultúrou používania. Veľký vplyv má čeština na slovenčinu v rovine slangu. Blízkosť oboch jazykov spôsobuje, že niekedy je veľmi ťažké určiť, ktoré slovo, v ktorom jazyku vzniklo skôr. V súčasnosti sa z oboch jazykov navzájom prekladajú administratívne a reklamné texty.

Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

1. Hláskoslovie a výslovnosť
   1. čeština má tieto osobitné hlásky a písmena - ř, ů, ě, ou (moře - more, děti - deti)
   2. v češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina - ä, ia, ie, iu, ô, ĺ, ľ, ŕ, dz, dž (päť - pět, žiak - žák)
   3. aj je v češtine ej (daj - dej, vajce - vejce, najlepší - nejlepší)
   4. striedanie spoluhlások (alternácia) - je častejšia v češtine ako v slovenčine
      • k - c,č (ruka - ruce, matka - matčin)
      • ch - z (Praha - v Praze, noha - na noze)
      • ch - š (macecha - macešin, ropucha - ropušin)
      • vo výslovnosti sa hlásky d, t, n menia na ď, ť, ň (pěkní, mladí, zlaťí,)
   5. v češtine neplatí rytmický zákon (bílý, zpívání, zprávi)
   6. spodobovanie spoluhlások nie je v češtine také dôsledné ako v slovenčine. Píše sa zväčša rovnako ako sa vyslovuje (k moři, se strany, seznámit)

1. Tvaroslovie a skladba-
   1. v češtine sa bežne používa vokatív (Evo, matko, otče, synu, pane učiteli, doktore), kým v slovenčine zanikol a namiesto neho sa používa nominatív (pane profesore - pán profesor)
   2. v češtine sú veľmi časté dvojtvary (bratrovi/bratru, mužovi/muži)
   3. prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku (jsem zdráv, je nemocen)
   4. slovesá v českom jazyku
      • majú veľa dvojtvarov (píšu/píši, leje/lije, bydlet/bildlit)
      • v 1. osobe singuláru sú prípony -m, -u, -i (vedu, kryji)
      • v 3. osobe plurálu sú tieto koncovky -ou, -í (vedou, znějí)
      • v tvare minulého času sa nevkladá do slovies hláska o (niesol - nesl, viezol - vezl)
   5. čeština častejšie používa trpné príčastia (Kniha je čtená.)
   6. čeština má veľa odlišných spájacích výrazov (jelikož, nýbrž, jenž, jestli, ačkoliv, aneb, protož, -li)
   7. osobitným útvarom češtiny ako národného jazyka je tzv. obecná čeština, ktorá sa od spisovnej odlišuje najmä vo výslovnosti (být - bejt, který - kterej)

1. Slovná zásoba
   1. niektoré české slová sú úplne odlišné od slovenčiny
      • mesiace - leden, únor, březen, duben, květen, červen, červenec, srpen, záři, říjen, listopad, prosinec
      • želva, čáp, pohádka, vesnice
   2. niektoré cudzie slová majú v češtine úplne iný prepis, prípadne rod ako v slovenčine (ten Paríž - tá Paříž, ten rad - tá řada, team - tím, tým)